V miestnosti sa ozývali tiché stony. Vysilená žena bola na pokraji zúfalstva. Na boľavých, od bolesti rozhryzených perách, sa jej perlila rubínovo červená krv. Intervaly tlakov sa rýchlo zosilňovali. Bezradne zazvonila na zdravotnú sestru a chytila sa ľadovej kovovej mreže na posteli. Bola presvedčená, že sa blíži hodina jej pôrodu. Keď vošla zdravotníčka, v tom okamihu ju opustil všetok strach. Podopierajúc sa o jej rameno poslušne cupkala do pôrodnej sály. Bola to neveľká miestnosť osvetlená nepríjemnými neónovými svetlami. Nový nával bolesti jej prechádzal v nárazoch postupne od prstov na nohách a postupoval smerom hore. Odhodlane stisla pery a mlčky ho pretrpela.
Neskôr sa pred jej očami začal odvíjať neuveriteľne živý film. Miestnosť bola o chvíľu plná inštrumentárov. Došlo k nepredpokladanému problému. Po dvadsiatich minútach počula zaplakať svoje dieťa. Bolo to dievčatko. Rozkošný ružový uzlíček s maličkým noštekom a zatvorenými očkami videla len veľmi zbežne, ale už k nemu pocítila mimoriadne puto. Film ale nekončil. Naopak, udalosti dostali rýchly spád. Očakával sa ešte ďalší pôrod. Od prekvapenia prestala dýchať. Službukonajúci lekár ju však láskavo pobádal, priam ju prosil, aby ešte chvíľočku vydržala. Márne sa mladá žena snažila. Tento krát sa už miestnosťou ozval bolestný ston. „Výborne mamička, len tak ďalej“, povzbudzoval ju mladý lekár. Rodička sa snažila ďalej. Cítila, že musí, a tak len s veľkým úsilím pokračovala ďalej. Prešlo ďalších 20 minút. Konečne jemné zamrnkanie druhého, menšieho bábätka vyslobodilo mamičku z jej nadľudského úsilia. Z nesmiernym úžasom v očiach hľadela na svoje druhé dieťatko. Vlna šťastia sa natrvalo usadila na jej unavenej tvári. Bola na seba neskonale hrdá. Teraz sa už mohla oddať sladkému oddychu.
Mladí opatrovatelia ju preniesli na vozík, ktorý spokojne hrkotal po bielej, nemocničnej chodbe. O chvíľu evidovala len pomaly kvapkajúci kohútik na blízkom vodovode. Konečne sa nechala zmámiť dlhému, pokojnému spánku. Oddychovala až do chvíle, keď jej priniesli ukázať obe dievčatká. Boli utešené. Spinkali sladko v perinkách. Hltala ich očami a hneď k nim vystrela svoju teplú náruč, ktorá pre ne navždy signalizovala nekonečnú lásku a ochranu. V tomto úžasnom momente precítila najväčší dar svojho života. Stala sa dvojnásobnou matkou...

Komentáre
ježkove wočka, to je kočka vedľa kočky :)
Ahoj, Petula,
Vrabčiačik, neviem sa zbaviť úsmevu
Zaruška,
joj,
Jajaj
vrabciak
PS,
... :-))) ...
krásny dar, ktorý nie je len tak :-)
Vrabčiak,