Nežný výraz, úprimné modré oči a neposlušné vlasy huncútsky padajúce do čela. Takto ju možno charakterizovať. Priateľku, ktorá mi nikdy nepovedala nie, ak som ju o niečo požiadala. Jemnosť, citlivosť, dobrosrdečnosť, pracovitosť, ústretovosť – všetky tieto vlastnosti sa stretávajú v opisovanej osôbke. Navyše je aj veľmi pekná. Pôsobí vždy veľmi krehko, zraniteľne. Inak je veľmi nenápadná aj napriek svojej výške (175 cm), zároveň skromná žena. Stretávame sa len občas, ale sme ochotné jedna druhej pomôcť ak je to potrebné. Pri príležitosti narodenín, menín sú stretnutia vždy samozrejmosťou. Ťažšie sa nám zlaďujú len tie nešťastné termíny – každá má svoju rodinu, a s tým vyplývajúce povinnosti. Pri spoločnej schôdzke v kaviarni vždy vychutnáme nepoznaný druh kávy, pochutnáme si na nejakom zákusku. Spoločne preberieme všeličo – od svojich problémov až po rôzne spoločenské témy.
Každá sme matkou jediného syna. Aj v tom sme si veľmi podobné. Ďalšia spoločná črta – sú manželia. Sú to obidvaja veľmi egoistickí muži, ktorí naše vlastnosti perfektne zneužívajú vo svoj prospech. Ale takto to už v živote chodí. Slabšie povahy inklinujú vždy k silnejším a naopak. S tým už asi nič neurobíme. Navzájom si vymieňame svoje skúsenosti. S konštatovaním: „Starého koňa novým veciam už nenaučíš!“ našu debatu vždy ukončíme. V kútiku duše ale dúfame, že raz aj pre nás prídu časy, kedy sa budeme cítiť v manželstve o niečo lepšie.
Naše priateľstvo sa začalo pred 20-timi rokmi. Ja ako stará skúsená pracovníčka som bola poverená ísť pre mladú absolventku, ktorá sa zaujímala o voľné miesto referentky v našom podniku. Pamätám si to ako keby to bolo dnes. Mladé, jemné žieňa stálo trochu hanblivo pri vrátnici. Po zoznámení so mnou, bolo stále mĺkve. Zrejme účinkovala nervozita pred absolvovaním vstupného pohovoru u našej vedúcej. Až o necelý mesiac sme ju dostali ako novú kolegyňu do nášho čisto ženského kolektívu. Odvtedy sme si boli vždy blízke. Naše ranné kávové rituály s obedovými prestávkami nám boli veľmi vzácne. Bez nich sme si už ani nevedeli deň predstaviť.
Po desiatich rokoch sa však naše cesty rozišli. Priateľka zmenila zamestnávateľa. Stretávame sa len vtedy, kedy nám čas dovolí – teda po práci. O to je nám to obidvom vzácnejšie. Oprašujeme nostalgiu na staré dobré časy, spomíname...
Komentáre
take priatelstva