Obloha je väčšinou sivá, ponurá, zatiahnutá ťažkými oblakmi. Slnečné lúče už len veľmi skúpo bozkávajú ochladzujúcu sa zem. Lístie stromov mení farby a tíško padá na malé úhľadné kôpky. Kŕdle vtákov v húfoch odletujú na juh za teplom. Očividne už leto podalo svoje žezlo ďalej. Začína vládnuť jeseň. Šťavnatá zelená trávička pomaly vysychá, žltne. Parky zosmutneli, ochudobneli o pestrofarebné kvetiny, ktoré ich od jari zdobili. Stíchol v nich čarovný vtáčí spev, ba aj voda striekajúca z fontán ostala uzamknutá v ich chladných útrobách. Dni sa neuveriteľne začali skracovať. Ľudia viac náchylní na nostalgiu sú uzavretí, mĺkvi. Je čas na domáce rozhovory s posedením pri chutnom čajíku či voňavom varenom vínku so škoricou.
Čas na tiché premýšľanie, sebapoznávanie, rozjímanie, spomienky... Obdobie zosumarizovania svojich pohnútok i činov. Priestor na rozvoňanie bytov éterickými olejčekmi a vonnými sviečkami.
Všetko to patrí k nostalgickej jeseni, ale hlavne - tichá melanchólia a spomienky na všetkých blízkych zomrelých... Horiace svetlo sviečky, kytičky symbolicky položené na ich hroby, rozohrávajú v našich srdciach jemné melódie – dočasný súzvuk našich duší s nedávnou minulosťou. Krátke zastavenie v dnešnom uponáhľanom svete...
Komentáre