vrabciak

Bolo to pred pár rokmi. Bola mladá, plná sily a energie. Pár začínal úplne od začiatku. Všetko čo mali nadobudli na mladomanželskú pôžičku. Stačilo už len peniažky postupne splácať. Muž bol o 5 rokov starší. Neskrotný búrlivák si vyžadoval absolútnu slobodu. Chodieval neskoro domov. Rád si pozrel na dno pohárika. Začal jej vodiť večerné návštevy. A žienka domáca mu vo všetkom ustupovala. Zbadala sa, až keď už bolo neskoro. Roky plakávala bezmocne do vankúša. Nešťastie ju prikvačilo celou silou. Muž už nepoznal medze. Našiel si dokonca milenku.

Bol to osudný okamih. Tu už nepoznala zľutovanie. Razom rozsekla ich spoločnú cestu. Okamžitý rez bol bolestný, ale nevyhnutný.

Zostala s malým synčekom úplne osamelá. Bez rodičov, súrodencov, sama vo veľkom meste. Ako prst sa prebíjala neľútostným životom. Materiálne nezabezpečená, zraniteľná ako mladá srnka, ochraňovala svoje dieťa. Bol pre ňu najväčším drahokamom na svete. Vedel to, cítil to. Vždy sa ju snažil ochraňovať. Pomáhal s nákupmi, upratovaním i s domácimi prácami. Učil sa dobre, spôsoboval jej len samú radosť.

Žena sa ešte občas obzrie späť. Na fiktívne plátno premieta svoj prežitý príbeh. Nostalgicky spomína na nevydarenú minulosť. Pociťuje bolesť nad zbytočne strateným časom...