vrabciak

Všadeprítomná tma ju zachránila. Na jej tvári sa zjavil rumenec. Pery zacítili teplo jeho dychu. Cítila sa bezbranná ako vtáčatko. Obávala sa chvíle, keď muž uvoľní svoje objatie a nádherný pocit pominie. Ešte sa nepoznali dokonale. Ohlásil sa u nej preto akýsi pocit viny.  Aj napriek tomu tuhšie objala chlapské ramená.  Pomaly začínali voňať vôňou toho druhého.  Dvojicu na chvíľu zaplavilo šťastie, podobné poryvom okolitého silnejúceho vetra. Hľadanie stratenej rovnováhy im trvalo veľmi dlho.  V ich osamelých životoch chýbalo porozumenie, idyla i láska...  Spolu sa postupne zamotávali do osídel všadeprítomných myšlienok. Zmätok v ich hlavách narastal.

Svetlá lámp tíško monitorovali ich spoločné kroky. Aj vzájomné mlčanie bolo nádherné. Zaskočení  čarom prítomného okamihu sa k sebe pritúlili viac. Nežné váhavé dotyky postupne odznievali v návaloch príjemného chvenia.  Detinsky roztržití sa nevedeli nabažiť prítomnosti toho druhého a zároveň si sami pripadali hlúpo.  Zvláštny pocit nového poznania. Nachádzali silu svojich osobností. Rozlúčili sa s prísľubom ďalšieho stretnutia.  Náramná blízkosť ich duší sa stávala predzvesťou rodiacej sa lásky. Pochopili.  Snáď im pomôže uzavrieť doterajšiu nenaplnenú cestu životom...