vrabciak

Veľmi ho túžila spoznať. Tajomného muža našla úplnou náhodou. Do oka jej padli jeho majstrovsky napísané poviedky. Zaujali ju a tichučko oslovili.  Ich citlivé srdcia boli tak zrazu imaginárne späté akousi krehkou pavučinovou stužkou. Uvážlivo vyberané slová zrazu pohladili jej dušu. Nesmelo mu napísala. Vôbec nerátala s tým, že jej odpovie. V písomnom styku zotrvali naďalej. Postupom času naplánovali aj stretnutie - zatiaľ nenašli spoločný termín.

V žene sa však vynárali obavy. Náhle pociťovala neznámy strach. Myseľ nahlodávali vrtošivé myšlienky. Nechcela sklamať jeho predstavy. Potrebovala si na chvíľu vychutnať okamihy s milým človekom, plným lásky a porozumenia. Iste si budú mať spolu o čom porozprávať.    

Po čase si vymenili telefónne čísla a čakali, kto zavolá ako prvý. Zatiaľ si vymieňali len sms-ky. Nikto z nich nechcel prvý vyťukať číslo a započúvať sa do hlasu v mobile. Darmo, plachosť jej bola vlastná. Cítila, že muž je na tom podobne. Spoľahnú sa teda úplne na nevyspytateľné cesty osudu. Nič v živote netreba súriť. Čas plynie neúnavne svojím nerušeným rytmom. Počkajú, čo im život do batôžka nadelí ďalej...