vrabciak

Do očí sa jej natískali slzy. Snažila sa ich potlačiť. Jej snaha bola márna. V dave ľudí zbadala naposledy jeho svetlohnedú, neposlušnú a takmer vždy strapatú šticu. Znova od nej odchádzal. Spolu so svojou mladou ženuškou odlietali do Anglicka. Životné podmienky pre mladých sú v tejto krajine oveľa výhodnejšie ako tu u nás, na Slovensku. Rozhodli sa preto, skúsiť šťastie tam. Už hneď po škole uskutočnili tento razantný krok. Pracovali ťažko, no ich úsilie nevychádzalo nazmar. Pomaly za niekoľko rokov našetrili zaujímavú sumičku a našetrený balíček si dôkladne odkladali. Bol určený ako základ ich novej domácnosti.

Žena clivo hľadela za svojim jediným synom, ktorý sa už dávno stratil v mohutnej letiskovej hale. Zostali jej len spomienky a červené oči, opuchnuté od úprimného plaču z nastávajúcej prázdnoty. Odteraz ich jediným kontaktom sa stane telefón. Preklenie diaľky a pomocou neho sa budú môcť porozprávať a podeliť sa spolu o dobré i zlé správy.

Kráčala k svojmu starému, ich odchodom, smutnému domu. Po mesiaci bude sama čeliť všetkým nástrahám života. Vošla na verandu, ktorá ešte voňala ich nedávnou prítomnosťou. V byte po nich všade zostali stopy: ledabolo odkopnuté papuče, či pre nich typická vôňa parfému, ktorý sa zhlukoval. Domom sa vznášal ľahučko a jeho opar ju sprevádzal až do jej malej pracovne. Konečne vysušila posledné slzy a prívetivo sa usmiala len tak, sama pre seba.

Raz sa iste vrátia. Smutný dom náhle ožije. Ozve sa z neho nefalšovaný detský plač. Džavot a veselé lalotanie vnesú do jej života ďalší, nový rozmer...