Kuchyňa je plná hluku, dymu a nadávok. Šíria sa tiež od počítača. Tu pre zmenu sedí muž - komunikuje deň čo deň so svojimi virtuálnymi partnermi. Hrá hru. Hm, vraj nejakú bojovú. Má svoje klany, pravidlá, ba dokonca aj vlastnú stránku. Hráči pri tom používajú virtuálne zbrane. Žeby dnešný človek bažil po streľbe, smrti či nebodaj vojne?
Nechápem... Ako v tom môže niekto vidieť odreagovanie sa? Denne tomu venovať skoro všetok voľný čas? Ako môže niekto takémuto niečomu vôbec prepadnúť?! Čo získava človek ak podľahne takémuto ošiaľu? Je to choroba, návyk? Vysvetlite mi to, prosím, niekto... Ja na to nenachádzam slov a už veľmi dlho hľadám odpoveď...
Komentáre
no..ako sa to vezme..
budem hovoriť za seba..:)))
ano..prepadla som tomu. Brutálne. Ale zase..keď je doma manžel,tak tu byť nemusím. To znamená,že ženie nás tu nedostatok čohosi,čo nám toto nahrádza..
možno nedostatok slov, možno malý rozhlad partnera v teme,ktorá nas zaujima..možno nekomunikovať slovne.. možno venovať sa niečomu,čomu sa v realnom živote venovať neda..neviem..
u mňa je to jasné..
nemám rada osamelosť..a je mi to ľúto,ale deti tú moju osamelosť nevyplnia natoľko,ako by som potrebovala..preto tu "visím"..:)))
manžel našťastie tomuto neprepadol..ale zase..rád spí..a keď chce spať,tak ma tu vyšle..:))))..no..a tak..dokolečka dokola..:)))
vrabčiak...
:)