Bola nedeľa. Rozšantené slnko nás pošteklilo a svojimi žiarivými, zlatistými lúčmi nás vytiahlo z teplej, vyhriatej postele. Po rannej hygiene sme naše kroky nasmerovali na naše letné pracovisko. Mali sme dobrú náladu, úsmev nám od rána sedel na našich mladých tvárach. Reštaurácia doslova praskala vo švíkoch. Nádherné počasie prilákalo do hôr množstvo ľudí. Takmer sme nestíhali spĺňať všetky objednávky. Naše oči nám v ten deň akosi často zblúdili ku stolu s partiou troch mladých sympatických mladíkov. Ich reakcia odpovedali na naše zle skrývané akcie.
Stalo sa to, čo som nikdy nepredpokladala. Zaľúbila som sa na prvý pohľad. Paradoxne som si vybrala najstaršieho z trojice. Predstavil sa mi a do ruky mi hneď strčil svoju vizitku. Bol až z Bratislavy. Pomáhal svojim kamarátom na stavbe podnikovej chaty. Jeho zvláštne podfarbený tón hlasu mi spôsoboval nečakané zimomriavky. Zrazu som zabudla na svoje neustále mindráky.
Bola to láska ako hrom. Po skončení letnej aktivity sme sa dokonca začali aj stretávať. Mladý muž ma došiel navštíviť do nášho malebného mestečka. Po polroku našej známosti sme si na bratislavskej radnici prisahali nekonečnú manželskú lásku.
Takéto paradoxné bolo zoznámenie s mojim drahým manželom.
Komentáre
vrabčiak
Pekný dníček vrabčiatko
PS,
Vrabčiačik, asi to nebolo to pravé orechové
Vrabček...
Lasky!