vrabciak

Pod pláštikom hviezd sa jej hlavou hmýria neusporiadané myšlienky. Noc čo noc bezradne premýšľa. Kde urobila chybu? Vzorne sa starala, dôverovala mu, pomáhala, obriadila byt, stal sa stredobodom ich domácnosti, a predsa sa láska kamsi vytratila. Alebo ani nebola? Zvykol si na jej obetavosť a dobrotu. Jej láskavé oči už dávno posmutneli. Dlho sa v nich zračí len hlboký smútok. Dovolila mu prekročiť určité hranice, neuvedomujúc si, že sa tým ich vzťah začal pomaly ale s určitosťou rozpadať. Zrazu už nepotrebovali jeden druhého, prestali si dôverovať, vzájomne komunikovať, potrebovať.

Zabúdala zrejme na seba. Svoje potreby vždy odsunula nabok. Hľadela na ľudí okolo seba, aby im s ňou bolo vždy dobre, aby im nič nechýbalo...  Nevybudovala si svoj vlastný svet. A možno to ani nebola jej chyba. Bola tak vychovávaná. Žena sa má postarať! Varí, perie, žehlí, učí sa s deťmi, chodí na rodičovské združenia, skrátka jej prischli len samé povinnosti. Nakoniec ich bolo priveľa a len oni. Žiadne pohladenie, žiadna kytička, len prázdnota zabalená do cigaretového dymu, ktorého je v byte viac a viac.

Bola mu asi len akousi náhradnou matkou a on predsa tú svoju ešte stále má pri sebe. Aj to bude jeden z problémov ich vzťahu. Striebrovlasá starenka žije minulosťou, nechápe dennodenné stresy ľudského bytia. Chce len jedno, aby sa jej syn mal dobre. Prehliada jeho na povrch sa predierajúce zlé vlastnosti. Úmyselne pred nimi zatvára svoje znavené rokmi zvráskavené oči. Bráni ho, ospravedlňuje jeho počiny. A syn už doslova prepadol počítačom. Bez nich už nevie žiť. Sú jeho absolútnou prioritou až tak veľmi, že prehliada bežné problémy. Jeho existencia sa uprene sústredila na problematiku úzko súvisiacu s PC. Úplne podľahol mámivým zvodom elektroniky. Nekontrolovane presedí celé dni a popolník sa hrozivo zapĺňa cigaretovými ohorkami. Svoj mladý život necháva napospas nenápadne a ticho sa plaziacemu zlu.