vrabciak

Hlbokú noc prerušil ostrý zvuk.  Poplašné zariadenie mu nepríjemne vibrovalo v ušiach. Dezorientovaný vyskočil z postele a len tak v pyžame vhupol do starých pracovných čižiem. Bosé nohy mu v nich smiešne ločkali. Obehol celý objekt. S ešte rozospatými očami sa snažil skontrolovať široké okolie. Obyvatelia okolitých domov  zatiaľ nerušene spali. Pomaly sa začínalo rozvidnievať. Muž márne pátral po príčine spustenia navigačného systému. Neprišiel na nič. Možno to bola len nejaká mačka, alebo obyčajný vietor. So svojim psom zmapovali všetky zákutia. Všade naokolo sa rozprestieralo ticho. Unavení spolu vošli do vyhriatej izby. Až vtedy si uvedomil, že je úplne premrznutý. Zhodil  pyžamo a vošiel do sprchy.  Prúd teplej vody dlhšiu dobu rozmaznával jeho telo. Zrazu bol čerstvý ako ryba. Automaticky zapol televízor. Myšlienky mu akosi neusporiadane prebiehali hlavou.  Náhle pocítil nesmiernu clivotu. 

Svoje smutné oči zapichol na oblohu.  Náhle zistil, že život pláva po oblohe a je neskutočne krásny. Sledoval ako dokáže lietať, keď je často tak ťažký, a pritom nemá ani krídla. Na chvíľu úplne znehybnel. Pociťoval len občasné jemné vibrácie svojho mimoriadneho priateľa, psa vlčiaka. Hlávku si pohodlne zložil na pánovu papuču a spokojne odfukujúc vychutnával chvíle pokoja. Len občas mrkol okom, či jemne zastrihal ušami.  Takto vospolok vychutnávali skoré ranné chvíle. V tomto mimoriadnom okamihu sa jeho myseľ preorientovala.  K dokonalému šťastiu mu chýbala len milujúca žena.

Pomyselne ju držal každý deň za jej krehkú ruku a posielal neviditeľnú energiu. Obraz v jeho hlave ho prenasledoval dňom i nocou. Neskrotná túžba nedopriala spánok, dychtila po jej nežných, hlboko precítených dotykoch. Bola dokonalým balzamom na dochrámanú dušu.  Šírila vôkol seba pokoj. Z jej drobnej postavy sálalo neskutočné ľudské teplo. Po svojich zlých skúsenostiach so ženami mu pripadala ako dar z neba.  Po dlhej dobe našiel konečne inšpiráciu pre svoj ďalší život. Pozitívne ho motivovala k vybudovaniu nového domáceho hniezdočka.  Ich cesty sa skrížili pred vyše dvadsiatimi rokmi. Vtedy prehliadol šancu, ktorá sa mu priam núkala. Teraz to v kútiku duše nesmierne ľutoval.

Stala sa jeho hnacím motorom. Uvedomoval si, že je to jeho posledná šanca. Bol na ňu dokonale pripravený. Odhodlanie ani energia mu nechýbali. Vo svojom živote dokázal presadiť všetko, čo chcel. Vysníval si útulný byt, plný ľudského tepla a hlavne vzájomného porozumenia. Na oko jednoduchá vec, v skutočnosti vedel, že ho čaká najdôležitejší životný úsek. Pri myšlienke na ženu však vedel, že jeho snaha nevyjde nazmar.