vrabciak

Slnečný svit sa prešmykol cez okno. Nežne objal telo malého rómskeho dievčatka. Rajská melódia vtáčieho štebotu prúdila dnu do izby. Ticho si ju vychutnávalo. Dnes zostalo ležať na lôžku o niečo dlhšie. Včera malo horúčku. Inak tam platili priam väzenské regule – žiadne rozmaznávanie. S privretými očami usilovne kulo plán na svoje nasledujúce tri voľné dni. O chvíľu už bude so svojím adoptívnym ockom. S ním si vždy pripadalo akoby bolo v nebi. Strohé múry tohto väzenia mu aspoň na chvíľu nahradí skutočné ľudské teplo. Nevedelo si zvyknúť na ponuré steny diagnostického ústavu. Dievča tam bolo len dva týždne, no zdalo sa mu, že je tam od nepamäti. Vytratil sa jej srdečný úsmev, na tváričku zasadol neutíchajúci smútok.

Na druhý deň už dievčatko rezko kráčalo pustým dvorom k veľkej železnej bráne. Radosťou sa priam vznášalo. Za ňou ho už videlo stáť: adoptívny otec na ňu túžobne čakal. Bol netrpezlivý. Nervózne prešľapoval na mieste. Zrazu ju zbadal. Slzy radosti skryte prehĺtal. Nechcel aby zbadala jeho hlboké dojatie. Na tvári mu zasvietil nefalšovaný otcovský úsmev.

Krištáľovo čistá obloha bez jediného obláčika ich doslova vytiahla von do prebúdzajúcej sa prírody. Všetko po dlhšom období dažďov ožilo. Stromy, kríky a trávička vyzerali akoby boli namaľované pastelkou. Sýta, zelená farba nádherne spríjemňovala okolité prostredie. Nežné hlávky jarných kvietkov zdvíhali svoju tvár k oblohe. Trávniky a ihriská sa pomaly zapĺňali. Kúpali sa v objatí príjemných slnečných lúčov. Dvojica sa vybrala na obyčajný výlet. Ich objektom sa stala bratislavská Koliba. Lákavé dobroty a obľúbené lahôdky precízne naukladali do ruksaku a poďho spolu do lesa. Cesta im rýchlo ubiehala. Navzájom porozprávali prežité okamihy. Aspoň na chvíľu uľavili svojim uboleným dušiam. Vychutnávali svoj život naplno.

Príbeh malého rómskeho dievčatka je pravdivý a naozaj veľmi smutný. Pred ôsmimi rokmi sa dostalo do slušnej rodiny. Nádherné vyhliadky pre jej nasledujúci život sa však po troch rokoch rozplynuli. Od svojej tzv. matky zažívala len tyraniu, alebo absolútny nezáujem. Adoptívni rodičia sa z viny matky rozviedli. Súd paradoxne zveril dievča do jej starostlivosti. Otca absolútne vyškrtli zo života dievčatka. Aj napriek zákazom sa stretávali. Bolo im spolu dobre. Osamotené dievčatko nemalo nikoho iného na svete. Nikoho, kto by mu opätoval jej lásku.

Zlatým klincom priam tragického príbehu bolo súdom nariadené vyšetrenie adoptívneho otca. Príčina znela: Náznaky pedofílie?! Sociálnym pracovníkom akosi nešla do hlavy obyčajná otcovská láska, ktorá dievčatku pomáhala v ťažkom živote s neľudskou matkou. Začalo skúmanie problému. Jeho vyriešenie bolo veľmi kruté. Otec sa musel podrobiť vyšetreniu a dieťa navždy zatvorili do diagnostického ústavu. S čistým svedomím tak zničili život nevinného otca a ohrozili existenciu malého dievčatka. Zrejme len preto, že bola Rómka?! Aký osud mladé dievča postretne, zostáva veľkým otáznikom...