vrabciak

Deň za dňom beží ako splašené kone. Niet času na hlbšie zamyslenie. Človek je od prírody váhavý, večne nespokojný, hľadajúci...  Zrejme aj ja sa patrím do tohto druhu. Hľadám, zvažujem, porovnávam, túžim, smútim, po nociach mátam. Ustavične obraciam tvár späť do minulosti.  Prežívam drobné boliestky. Vychytávam životné prešľapy. Bolo ich dosť a určite budú nasledovať aj ďalšie. To všetko nám žiaľ, prináša život. Sme ľudia, a preto sme omylní a nepoučiteľní.

Po dlhom čase hľadania som náhle spomalila tempo. Rozhodla som sa nerozoberať otázky prečo, načo, a im podobné.  Začínam trochu veriť, že osud je nám tak trochu predurčený.  Počas nášho života stretneme množstvo ľudí, ktorí nás obohacujú. Na druhej strane je veľa takých, čo nám naopak, odoberajú dnes tak vzácnu energiu a životnú silu. Na jednej strane ľudia nevšední, na druhej bezohľadní manipulátori.  Často sa dobrovoľne  nechávame citovo vydierať,  využívať.  Je preto nesmierne dôležité zvážiť svoje nastavené životné postoje. Je potrebné hneď v zárodku zneškodniť všetko prípadné zlo a nespôsobiť tak väčšie galiby. Šíri sa rýchlo ako burina. Zadlávi, spustoší ľudské city. Zmarí mnohokrát  nádherne rozvinutú lásku, roztrhá milujúce srdce na kusy. Milovaný sa stáva zradcom a milujúci úbohou troskou.

Netreba plytvať tak vzácnym časom. Náš život preletí rýchlo. Riaďme sa srdcom a svojimi pocitmi.  Dajme priestor širšiemu poznaniu, žime tu a teraz. Bez prehnaných požiadaviek a hlúpych, často prehnaných emócií...