vrabciak

Vošla do preplnenej čakárne. Sedeli tu samé ženy. Každá bola zahalená svojimi vlastnými myšlienkami. Spýtala sa, ktorá je posledná, a zosunula sa na kraj voľnej lavičky. Vytiahla časopis. So zaujatím čítala bulvárne správy. Jej podvedomie však naďalej rozoberalo jej dlhodobý problém.

Bola vydatá už celých 6 rokov. Obidvaja veľmi túžili po dieťati. Ono však nie a nie prísť. Každý mesiac odznovu prežívala traumu ak pocítila známe ženské bolesti. Spolu s krvou sa vyplavovalo vždy aj množstvo horúcich, slaných sĺz. Nádej jej však zostávala aj naďalej. Lekári nevedeli určiť príčinu neplodnosti. Obidvaja boli zdraví ako repa.

Myšlienkový virvar ju donútil zatvoriť časopis. Nevedela sa naň plne sústrediť. Zvedavo začala obzerať ostatné pacientky. Niektorá bola mladá, iné postaršie. Každá pokorne sedela a čakala až príde na rad. Dvere na ambulancii sa nepretržite otvárali a zatvárali. Z tvárí vychádzajúcich žien sa dalo takmer všetko prečítať. Aj ona už zatúžila mať vyšetrenie za sebou. Minúty jej ubiehali len veľmi pomaly. Vliekli sa, ba zdalo sa jej, že sa čas zastavil. Konečne počula znieť svoje meno. Hybko vykročila za sestričkou.

Vyšetrenie bolo krátke, zato veľmi dôsledné. Neskôr ešte zodpovedala pár zvedavých otázok. Náhlivo si obliekala šaty v kabínke, keď z vnútra opäť počula svoje meno. „Gratulujem, vám. Budete mamičkou!“ V tom momente takmer zamdlela. Keď sa spamätala zo šoku, od radosti spontánne vystískala vyšetrujúcu lekárku. Po schodoch sa priam vznášala. V kabelke zúfalo hľadala svoj zatúlaný mobil. Nedočkavo vyťukalo manželovo číslo a zadychčane mu vrieskala do telefónu: „Miláčik, stal sa zázrak! Narodí sa nám bábätko! Som nekonečne šťastná! Ďakujem, že si!“