vrabciak

Zlé svedomie bezohľadne nahlodávalo jej srdce. Dávny skutok jej nedoprial pokoj. Mala ho zarytý kdesi hlboko v podvedomí. Prvá láska v nej zanechala doživotné stopy. Bola ešte nezrelá. Roman ju neuveriteľne priťahoval. Nechala sa opantať jeho neodolateľným šarmom. Zo začiatku sa potrebovali ako soľ. Nemohla tušiť, že sa s ňou pohráva. Stačil len jeden romantický večer. Stalo sa to, čo sa stať nemalo...

Konkrétny deň si presne zapamätala. Oslavovali narodeniny. Mala len 19. Spoločnými silami zorganizovali malú večernú party. Zavŕšili ju milostnou hrou. Jej následky nedali dlho čakať. Pre dievča to bola hotová katastrofa. Tehotenský test potvrdil jej obavy. Svoje rozhodnutie, čo s tým, neustále odkladala. Roman mal vo veci úplne jasno. Deti mať nechcel. Celá ťarcha zodpovednosti tak ostala na nej. Každý večer preliala potoky sĺz. Dieťa si nemohla dovoliť. Bola primladá, na ozajstný život nebola pripravená. To nakoniec rozhodlo.

Zlovestné mračná v ten deň kvasili na oblohe. Cestou začali na zem dopadať ťažké dažďové kvapky. Sama, so zmáčanými nohami, došla do nemocnice. Vyzerala ako zmok. Jej smutné oči dokonale splývali s nemocničným prostredím. Zahlásila pobyt v príjmovej kancelárii a následne zostali jej osobné veci v šatni. Príjem prebehol rýchlo. O necelú hodinu ležala nahá, zahalená len erárnym zeleným plášťom, na vŕzgajúcom vozíku. Cítila sa úplne bezbranne. Mladý sanitár s ňou smeroval do operačného boxu. Výčitky svedomia bezcitne bubnovali na jej doposiaľ čistú dušu. Po injekcii sa vnorila do sna...

Prebudila sa na kvapkanie vody z pokazeného vodovodného kohútika. Nevinný, obyčajný zvuk ju úplne vykoľajil. Náhle sa na všetko rozpamätala. Z jej smaragdovozelených očí sa rinuli prvé slzy ľútosti. Nedobrovoľne sa z nej stala vrahyňa. S tým biľagom bude žiť navždy...