vrabciak

Štefanove oči žiarili šťastím. Po troch dlhých rokoch strávil Vianoce znova so svojimi milovanými dcérkami. Aj keď neboli úplne podľa jeho predstáv, zažili spoločne nezabudnuteľné chvíle. Blikajúce svetielka na vianočnom stromčeku umocňovali výnimočnosť sviatočnej atmosféry. Usmiate tváre dievčat v ňom prebudili nádej na novú budúcnosť. Bol odhodlaný začať odznova. Smútok či neskôr už hnev na bývalú manželku sa pomaly strácal. Nezištná láska jeho vydarených detí mu ju dostatočne vynahrádzala. Svojho ocka milovali.

Žil na ubytovni. Nebolo to práve najpríjemnejšie bývanie, no muž zatiaľ nemal iné riešenie. Po dvadsiatich rokoch manželstva sa neočakávane ocitol na súde. Pri rozvodom konaní zrazu nebolo čo riešiť. Jeho manželka žiarila šťastím. Štefan naopak. Celý čas takmer nezúčastnene hľadel do zeme. Stále nechápal, kde pochybil. Neveru vlastnej ženy niesol len veľmi ťažko.

Spočiatku svoj žiaľ utápal v alkohole. Nakoniec ako každý druhý chlap. Situáciu nezvládol. Jeho konzumácia sa začala neúmerne zvyšovať. Štefan sa našťastie včas spamätal. Bol vždy veľmi cieľavedomý, a tak sám sebe alkohol zakázal. Od tohto momentu s úcty k sebe samému aj svojim dcérkam sa ho už nikdy nedotkol. Teraz mal zo svojho správneho rozhodnutia skvelý pocit.