vrabciak

Konečne som našla samu seba. Aj keď môj osobný život ešte nie je úplne doriešený,  postupne sa začína rysovať moja pravá tvár. Formovanie osobnosti je veľmi náročný a zložitý proces. Trvalo dosť dlho, kým som došla do fázy, v ktorej nachádzam konečne svoju jednoduchú oázu pokoja. Spoznávanie ľudí, sledovanie okolia, životné skúsenosti pomaly obrusovali hrany a hlboko sa mi vrývali do duše. Posúvali ma pomalým tempom vpred. Niekedy ma dokonca vrátili o kus cesty späť ako nevládnu, handrovú bábiku. Napriek všetkému ma rany osudu zocelili.

Som veľmi senzibilný človek. Neviem a ani nechcem nikomu vedome ubližovať. Pokúšam sa žiť normálne a slušne. Nestačím sa však čudovať nesmiernej drzosti a drsnosti, ktorá vládne všade okolo. Ticho sledujem aroganciu mnohých ľudí z môjho okolia. Faktom je, že zlo preberá nenápadne moc do svojich rúk a vyhráva. Bohužiaľ, smutné zistenie a zhodnotenie nášho aktuálneho diania. Život je veľmi rýchly a povrchný. Skutočné hodnoty sa neuveriteľne potláčajú, a to je veľká škoda.      

S pokorou som prijímala všetky došlé rany osudu. Snažila som sa ich riešiť s chladnou hlavou. Vždy som tolerovala potreby svojich blízkych, rozdávala im svoju pozornosť a lásku. Som vo veku, kedy si môžem dovoliť trocha sebareflexie. Učím sa žiť odznova. Len napredovať pozitívne naladená a neurobiť ani jeden chybný krok...