vrabciak

Výčitky svedomia zaháňala do úzadia. Prvá láska, nesmelé dotyky, radosť i smútok sa v jej mladom živote prelínali navzájom. Predstavovali takmer dokonalú sinusoidu.  Nestihla naplno vychutnať čaro prvého milovania a už mala za sebou dramatický rozchod. Zmetená krehká dievčina zbalila svoje najnutnejšie veci. Už dlhšie sa pohrávala s myšlienkou odísť od rodičov. Po totálnom fiasku v škole, prepadala z troch predmetov, napísala mame dlhočizný list.  Citlivo do neho zakomponovala celú spleť svojich citových výlevov. Písala všetko to, čo cítila. Horlivo vysvetľovala a zároveň ospravedlňovala svoje konanie. Prosba o odpustenie rezonovala v celom jeho obsahu. Bedlivé oko čitateľa s určitou samozrejmosťou muselo postrehnúť  poriadnu dávku zmätenosti jej mladej duše.

Rozlúčila sa s minulosťou. S neistou vidinou svojej budúcnosti ticho zatvárala bytové dvere. Túžila zdolávať  denno-denné prekážky.  Sama mienila tvarovať svoj život. Vrhla sa do jeho víru bezhlavo a bez akýchkoľvek skúseností. Dôkladne premyslela celý plán.  Zrodil sa veľmi rýchlo.  Verná priateľka jej podala pomocnú ruku a ponúkla ubytovanie v ich dome. To malo v jej prípade najvyššiu prioritu. Dievčatá si spoločne zaumienili vyhľadať prácu. Tá bola druhým bodom ich plánu.  Nad ďalšími podrobnosťami si nemienili lámať svoje pekné hlávky. Potrebovali žiť: tu a teraz. Heslo si sústavne opakovali dokola, nemajúc predstavu o sústavnej životnej variabilite a jej neustálych následkoch...