vrabciak

V piatok podvečer naštartovali staré ojazdené auto. Pohodovým tempom smerovali von z hlavného mesta. Zažiadalo sa im zresetovať hlavy z celotýždňového stresu. Na krátky čas zahodili za hlavu pracovné i osobné starosti. Rozhodli sa úplne spontánne. Čudná tragicko-komická dvojica, vyzbrojená najnutnejšími osobnými potrebami a nejakými potravinami, vyrážala do malého mestečka takmer pravidelne. Dvaja ľudia s batohom, plným osobných zlyhaní a tragédií, pociťovala potrebu absolútnej samoty. Spolu unikali pred ťarchou okolitého sveta, ktorý ich často zadúšal svojou nepriazňou. Svoj dočasný úkryt našli v starej, takmer schátralej ubytovni. Ďaleko, mimo dosahu ľudí, trávili vzácne chvíle pokoja.

Z rozkošou si vychutnávali chvíle absolútneho ticha. Pozorne načúvali vtáčiemu trilkovaniu a z malého balkóna pozorovali čarovný východ a západ slnka. Pri šálke voňavej kávy snovali plány do najbližšej budúcnosti. Prežité traumatizujúce udalosti v nich len veľmi pomaly doznievali. Zliepali donekonečna rozbité kúsky svojich sŕdc. Chýbali z nich nepatrné čriepky, no aj tak to nevýslovne bolelo. Ich revitalizácia bola stále v nedohľadne. So sklonenými hlavami vychutnávali čistotu okolitého vzduchu. Ich trochu obnažené telá akosi samovoľne chytali bronz. Nenápadne ich obmývali zlatisté slnečné lúče, ktoré ich jemne kopírovali a nežne zasypávali teplými bozkami. Z oblohy im pršal pokoj. Ich doráňané duše ho hladne nasávali hlbokými vdychmi. Každý z nich mal v hlave veľký zmätok. Postupom času sa ich myšlienky pomaly usporadúvali. Ich život sa nenápadne zaraďoval do normálnych koľají. Vynárala sa najdôležitejšia úloha: bývanie.

Možností bolo ako šafranu. Boli bez trvalej strechy nad hlavou. Žena sedela nehybne s hlavou schovanou v malých dlaniach. Mužova myseľ zatiaľ pracovala na plné obrátky. Nemal veľmi na výber. Prežíval len vďaka svojmu večnému optimizmu. Jeho myseľ horúčkovite vytvárala dlhý zoznam všetkých známych. Podujal sa na ďalšiu úlohu vo svojom spackanom živote: všetkých obvolať, pozisťovať, povypytovať sa. Žena hľadela do diaľky a mimovoľne pohybovala bosými nohami. Nechala muža snívať. Ona si jasne uvedomovala, že zázraky sa nedejú na počkanie...