vrabciak

Pred svetom sa hral na tvrdého chlapa. Dlhšie vlasy, mladistvý vzhľad, drsné výrazy. Za svojím výzorom dôsledne schovával veľmi krehkú dušu. Miloval manželku i svoje dve dcéry. Muž bol neuveriteľne umelecky nadaný. S obľubou sedával na priedomí svojej chalupy a hrával si len tak pre radosť. Dokázal rozozvučať píšťalky, ústnu harmoniku, ba dokonca i fujaru. Akoby nestačilo, že vedel na nej hrať, on ju aj sám vyrábal. Remeslu sa podučil od svojho otca, rezbára a hudobníka. Zrejme tu mali korene jeho umelecké sklony.

Ani sa nenazdal a tíško sa prehupol do stredného veku. Občas sklamane pozoroval svoju tvár v zrkadle. Prekvapovali ho nenápadne pribúdajúce šediny, nadbytok kilogramov, či občasné a čoraz častejšie depresie. So svojím vekom sa zmieroval len veľmi ťažko. Nemenil imidž: chodieval v starých ošúchaných rifliach, ku ktorým vždy ladilo športové tričko, či košeľa. Začal viac meditovať, športovať. Jedného dňa dostal spásonosný nápad: Rozhodol sa zadovážiť si úprimného, malého priateľa – psa. Vybral mu meno. Už ho len udomácniť na romantickej chalupe. Chlpatý spoločník bezpečne rozveselí jeho dušu a vráti tzv. tvrdého chlapa späť do bežného kolobehu života...