vrabciak

Mladý muž sedel v malej kaviarničke. Čakal na svojho blízkeho priateľa. Stretávali sa pravidelne v utorok. Rozoberali rozličné témy: od politiky až po kultúru a šport. Obidvaja mali veľmi blízko k umeniu. Kedysi hrávali spolu v malej kapele. Kývol na čašníčku. Objednal dve orosené pivá a spokojne hľadel na dvere. Šarmantný muž mal už 44 rokov. Pôsobil však absolútne mladistvo. Svojím zjavom, s nakrátko zostrihanými vlasmi a vždy pedantne vyholenou tvárou, perfektne klamal okolie. Nikto ani len netušil, že tento skromný, sympatický muž je aj výhercom viacerých prestížnych cien. Svoj čas totiž takmer všetok zasvätil výrobe huslí. Jeho šikovné ruky vyčarili množstvo, svetom ocenených, skutočne parádnych kúskov. Pracoval na nich s nesmiernou láskou. Do svojej tvorby vždy vkladal aj kúsok svojej duše. Bol veľmi šľachetný a čestný človek. Žil pokojne usporiadaným rodinným životom.

Na jeho skoro detskej tvári sa zjavil takmer nebadateľný úsmev. Do kaviarne so svojským hrmotom vošiel očakávaný kamarát. Hneď na neho mávol rukou. Ten už ale obďaleč žoviálne flirtoval s mladou čašníčkou. Prichádzajúci muž bol človek s opačným naturelom. Veselý, dobrosrdečný mladík sa k nemu dohrnul ako veterná smršť. O chvíľu si už spolu vychutnávali oroseného čapáka.

„Tak ako, Kaprík, môj? Ako sa mi mávaš?“ takúto prezývku mu uštedril kamarát. Vystihol ju tak presne, že ho odvtedy ani nikto ináč nevolal. Bol totiž až priveľmi tichý. Až po treťom pohári piva sa aj nášmu spomínanému Kaprovi rozviazal jazyk. Konečne sa rozrečnil aj on. Hodnotili aktuálnu svetovú finančnú krízu a jej dôsledky, mapovali spolu športové výsledky. Strávili tak opätovne nádherný večer. Vyrozprávali jeden druhému svoje problémy. Poradili si navzájom. S chuťou sa zasa raz zasmiali. Okorenili najnovšími vtipmi ďalší príjemný, utorkový večer...