Tichá spomienka
05.08.2010 08:21:14
Zlatisté slnečné lúče nemilosrdne pálili na pokožku návštevníkov. Húfy ľudí so zmiešanými pocitmi prezerali obrovskú pláň, posiatu množstvom polorozpadnutých drevených barakov. Neviditeľný pach smrti sa vznášal nad ich hlavami. Pri spaľovni každého z nich prepadla obrovskou silou ťažká nostalgia. Prevažná väčšina neveriacky točila hlavou nad brutálnymi násilnými činmi dávnej minulosti. Nechápali ohavné zverstvá páchané na nevinných ľuďoch. Čím všetkým musel prejsť bývalý väzeň v Oswienčime, si dnešný človek nedokáže ani len predstaviť. Ťažké životné podmienky, nedostatočná hygiena a bezcitnosť zo strany dozorcov gniavili ľudí dňom i nocou. Strata blízkych, hlad, smäd morili všetkých bez výnimky. Zúfalé matky preliali potoky sĺz za svojimi dietkami, muži trúchlili za ženami, bratia za sestrami. Bezmocnosť spojila všetky rasy v jednoliatu masu. Ostali len spomienky, popol a v tvárach ľudí nemá výčitka...
Pozor, na konci je potreba spočítať neľahkú matematickú úlohu! Inak komentár nevložíme. Pre tých lenivejších je tam tlačidlo kúzlo.
Komentáre
vrabčiak - áno
spojí ludí všetkých vier i rás..
a ked príde lepší čas
osamelý je každý z nás..
otázka ma budí:
len bolest z nás robí lepších ludí?
radost teraz mám:
už vyskočili slniečko
a zobudilo moje citlivé srdiečko..
pekný den z horniakov do velkého mesta..
áno..
tažká je životom cesta..
Milá Radosť,
vrabčiak,
Vasilisa26,
Ahoj,
Vrabček
Milý, Belívko!