Bolo po vizite. Začala sa pripravovať na odchod. Polovica osobných vecí už bola sčasti vzorne uložená v kovovej skrinke pri posteli. Ostávalo zbaliť pár hygienických potrieb a vyzdvihnúť si u ošetrujúceho lekára prepúšťaciu správu. Táto činnosť ju zamestnala iba na chvíľu. Ozval sa jej mobil. Na displey zasvietilo známe číslo. Rýchlo zalovila v pamäti.
„Ahoj,“ volal Peter. Nina bola prekvapená.
„Ahoj“, odvetila bez akýchkoľvek emócií. Chvíľu trvalo trápne mlčanie.
„Si v poriadku? Prepáč, až od Mileny som sa dozvedel, čo sa stalo.“ Ospravedlňoval sa.
„Som už ok. Dnes idem domov. Totiž odchádzam priamo k Milene. Potrebujem si usporiadať myšlienky, v podstate sa nič vážne nestalo. Bola som dlhšie v bezvedomí, preto tá hospitalizácia,“ dodala Nina. Vzápätí oľutovala všetky vyrieknuté slová.
„Môžem za vami prísť? Prosím. Prišiel som na to, že som veľký hlupák,“ skormútene povedal Peter.
„Rob ako myslíš, ahoj,“ Nina rýchlo ukončila rozhovor. Ostala v pomykove. Ukončený vzťah s Petrom už nechcela riešiť, a predsa mu dala nádej. Ovládlo ju rozhorčenie. Hnevala sa na seba. Dostala sa do divnej situácie. Pred dvoma týždňami bola sama ako prst a dnes sa o ňu zaujímali naraz dvaja muži. Pre ktorého z nich sa rozhodnúť?
Petra poznala ako vlastnú dlaň. Milovala ho aj s jeho chybami. Vedela však, že po poslednej udalosti s ním, dôveru k nemu už nikdy nenadobudne. Michal bol pre ňu úplnou neznámou. 50 % jej osobnosti túžilo odkrývať všetky jeho skryté tajomstvá a druhá polovica sa v nej proti tomu búrila. Sklamanie by bolo tá najhoršia alternatíva, ktorú by vo terajšej životnej etape potrebovala...
Komentáre
Vrabčiačik, čítam a čítam
Ahoj, Zaruška!
Vrabčiačik, dovolenka je už len na fotkách veru