vrabciak

Dokonale precitla. V oku sa zaleskli slzy dojatia. Láske na prvý pohľad nikdy neverila. Teraz už vedela, že existuje... Zadívala sa na jeho pekne vykrojené pery. Všimla si, že sa mu troška chvejú. Jej ťaživé spomienky ju prenasledovali a striehli aj naďalej. Nina sa nenápadne pohla a skúmala, či to nie je len sen. Skutočne ležala na nemocničnej posteli, celá doráňaná po nehode. Až po chvíľke sa usmiala a pohla meravou rukou. Kamil sa od jej postele nepohol. To samozrejme nemohla vedieť. Celý čas ležala v bezvedomí. Bol sám, trvalý vzťah nemal, a tak sa nemal kam ponáhľať. Doma ho čakal len prázdny, staromládenecký byt. O tom ani netušila. Pri jej vyplašenom pohľade roztopašne zažmurkal.

„Začal som sa o Teba báť, dlho si na nič nereagovala,“ slová z neho rýchlo vyleteli. Hovoril tak ako to cítil, spontánne a nepripravene.

„Zrejme som išla prirýchlo, priznávam, prepáč mi, chybila som, “ priznávala sa Nina pokorne.

„Čo je s našimi autami? Je na nich veľká škoda? Neboj sa, všetko dám do poriadku,“ vyhlásila rozhodne a veľmi presvedčivo.

„Sú tam len malé škrabance. Nerob si starosti. Na polícii sa spísala zápisnica o nehode, všetko som už stihol zariadiť a bežal sem za tebou.“

Rukou už hladkal ženine doráňané zápästie. Nesmierne ho priťahovala. Záplava jej vlasov ležala, rozprestretá ako čipkovaný vejár, na bielom nemocničnom vankúši. Vyzerala stále tak krehko a zraniteľne. Náhle pocítil silné nutkanie vziať ju celú do náruče a ukryť pred všetkými. Zatúžil ju mať len pre seba a ochrániť pred celým svetom. Hrdinsky zvádzal vnútorný boj so svojimi pocitmi. Vedel, že momentálne je to nereálne. Doteraz sa so ženami viac menej zahrával. Mával ich len pre potešenie. Bola to jeho obľúbená hra na mačku a myš. Dokazoval si tým svoju silu a mužnosť. Nakoniec ako každý chlap. Stretnutím s Ninou sa však v jeho útrobách niečo narušilo. Kamil spoznával magickú silu lásky. Cítil sa príjemne zaskočený. Konečne začínal cítiť  skutočnú zodpovednosť za svoj vlastný život.