Drobná žena sedela v pohodlnom kresle. Celá rozochvená zamyslene popíjala ponúknutý, jahodový čaj. S očami, sklopenými do svojej šálky, tajne lavírovala medzi neustále dorážajúcimi myšlienkami. Muž sedel vedľa na sedačke. Hltal ju pohľadom veľkými, zvedavými očami. Snažil sa o to nanajvýš diskrétne. Veľmi sa mu to nedarilo. Pár krát sa stalo, že ich pohľady sa stretli. Rýchlo uhli očami a snažili sa tváriť prirodzene. Tak predsa konečne spoznal jej tvár. Mnohokrát len virtuálne objímal jej útle telo svojimi láskavými, teplými dlaňami. Cez maily porozumel signálom, ktoré neustále vysielalo jej srdce. Konečne až po roku navzájom odhalili svoju identitu.
Zaskočení faktom okamihu svorne mlčali do tmy. Ani jeden z nich si nevšimol, kedy sa za veľkým trojitým sklom, roztiahla ponurá tma. Pôsobila na nich ako veľká, machuľa rozliateho čierneho atramentu. Napriek vzdialenosti, ktorá ich delila, pocítili dotyk neznámeho fluida. Obrovskou silou ich k sebe priťahovalo. Pôsobilo na nich ako čosi neznáme, a zároveň tajomné.
Takmer súčasne prežívali podobné životné paralely. Stratili všetko, čo im bolo nesmierne drahé a blízke. Z ich životov náhle mizli ich sny i nesplnené ideály. Zostal v nich len nepríjemný pocit zlyhania. Zmätok, strach a hnev ich opantali zároveň. Schúlení do seba a svojej samoty, nesmelo začali otvárať novú, tajomnú bránu poznania.
Ruka s knihou jej skĺzla na paplón. Vzápätí precitla. Nevedela sa rýchlo zorientovať. Tajomná brána sa stratila. Naširoko otvorené oči pomaly spoznávali jej súčasný príbytok. Hlbokým povzdychom osamelé žieňa opustilo takmer dokonalú fikciu svojho krátkeho sna.
Komentáre
Ahoj Vrabčiak :)
Do trinástej komnaty sa môže pozrieť len málokto, ale keď už raz tam niekto vstúpi tak sa dozvie veľa, niečo si odnesie, ale niečo tam aj nechá....
s tou tajnou bránou asi tiež nejak tak funguje, ostane to navždy, tak ako aj sny ostanú, len sa menia , prídu stále nové....
Milá Iris!
... :-))) ...
Milá Flexi!