Tikot starých hodín skryte rozochvieval vzduch. Blikajúce svetlo televíznej obrazovky sa odrážalo na protiľahlej stene malej izby. Zvuk, vychádzajúci z prijímača, sa miešal s ťažkým dychom starnúceho muža. Privretými očami sledoval film. Jeho myšlienky boli však ustavične pri nej. Dobrých pár rokov nevedel zabudnúť na nenápadnú a skromnú ženu. Jej obraz nosil v hlave a opatroval si ho ako najcennejší dar. Tvorila súčasť jeho samého. Zrobené, ťažké ruky mal zložené v lone a občas svoj, rokmi unavený zrak, preniesol ku dverám do maličkej predsiene. Tam na teplučkej predložke ležal jeho veľký, chlpatý kamarát Rudo. Nádherne urastené mláďa nemeckého ovčiaka s veľkými, vždy bedlivými očami. Bol jediným spoločníkom v jeho zvláštnej samote. Kedysi úspešný podnikateľ – dnes všetkými opustený, zostarnutý muž.
Celý život pomáhal celému svojmu okoliu. Vybavil nemožné. Jeho dobrácke oči žiarili šťastím, keď videl druhých spokojných. Pracovitý chlap, postupom času chradol. Najprv ho dočasne zrazili na kolená jeho začínajúce sa zdravotné ťažkosti. Neskôr sa k nim nenápadne pridružil aj finančný krach. Vtedy sa neobjavil nikto, kto by mu oplatil jeho dobré služby. Postupom času zanevrel na ľudí a celé svoje okolie. Zatrpkol. Neskôr začať hľadať útechu v prírode. Obchádzal ranče a silu nasával z dostupných zdrojov. Kone, lúky, lesy a jednoduchí ľudia mu dávali nádej v zrod jeho novej existencie. Svoju zvráskavenú tvár obrátil hlavne ku koňom. Len za ich pomoci v ňom zvíťazila chuť žiť ďalej. Dôležitú životnú energiu začal čerpať v lone prírody. Osamelý muž s nimi pracoval a rozumel ich pohľadu i reakciám. Vo vzpriamenom sede, na ich teplom chrbte, naplno preciťoval, pre neho tak veľmi dôležité, živočíšne pulzovanie. Vedno s nimi zvládol aj ťažkú, odvykaciu kúru. Po dlhých rokoch zahodil cigarety a vďaka jeho štvornohým pomocníkom pochopil neuveriteľnú silu prírody.
V jeho živote sa objavilo množstvo chýb. Pomaly si ich uvedomoval. Dlho odmietal pomoc ľudí. Túžil byť sám so svojimi starosťami a bolesťami. Rýchlo plynúci čas ho však utvrdil o opaku. Teraz už bol presvedčený, že ho ešte čaká dôležitá životná etapa. Premietal si jej milú tvár. Rozhodol sa ju vyhľadať. Túžil zostarnúť spolu s ňou. Objavil svoj nový životný cieľ: vytvoriť nový domov so ženou svojho srdca a svojimi štvornohými priateľmi: poníkom a verným vlčiakom Rudom.

Komentáre
vrabciatko
PS,
Vrabčica,
"milujem ťa sebavlastným spôsobom, vieš možno nie tak bláznivo, až po uši, čo to vôbec je romantická láska, nie je to ilúzia?"
Dere!
ahoj Vrabček :)
Ja stále tvrdím, že jedine príroda nás učí k pokore a nikto na svete ma nepresvedčí o to, že človek nepotrebuje mať v sebe aspoň troška pokory.
Milá Iris!