vrabciak

Prednedávnom v kalendári svietilo meno Ľudmila. Mala som ho poznačené zelenou fixkou. V malom okienku pri ňom čupelo zelené srdiečko. Prezradím, že toto krásne meno nosí moja svokra. Pravdupovediac, zrejme už bývalá. V tajomnej skrinke drobných radostí mám neúrekom vhodných darčekov. Nájdu sa aj také, čo potešia srdce starej, unavenej ženy. Stačilo ju pootvoriť a očami vyhľadať ten najvhodnejší dar. Vážim si starých ľudí. Nezabúdam nato, že aj my časom skĺzneme do rovnakého veku. Netešil by ma fakt, že som niekomu na ťarchu. Celý život sa totiž riadim heslom: „Nerob druhým to, čo ty sám nemáš rád.“

Aj napriek problémom, ktoré mi spôsobila, rozhodla som sa, uctiť si ju kvetmi a malou pozornosťou. Rokmi mierne zhrbená žena bývala s nami v dvojizbovom byte. Naše spolužitie bolo pokojné až na pár malých úplne bežných nedorozumení. Aj napriek tomu, že zmenila svoje správanie a otočila sa mi chrbtom, prechovávam k nej naďalej úctu aj vďaku a želám jej „Všetko najlepšie!“