vrabciak

Udalosti z minulého víkendu nedokázala spracovať. Bublina dorážajúcich myšlienok v jej hlave neustále narastala. Mileneckú dvojicu mala ustavične pred očami. Nevedela sa toho obrazu zbaviť. Túžila po prebudení zo zlého sna. Chcela sa ocitnúť kdesi v ďalekej minulosti. Márne si predstavovala pokojné manželské popoludnie, keď ruka v ruke so svojim mužom kráčali na spoločnú prechádzku. Až teraz dodatočne spoznávala hodnoty okamihu. A predsa to nestačilo...

Paradoxne aj napriek všetkému, čo momentálne prežívala, stále nehľadala chybu v sebe. Hnevala sa na svoje okolie, na deti i spoločných priateľov. Považovala ich za beztvaré bytosti, ktorým je jej existencia absolútne ľahostajná. Znova sa vydala nesprávnym smerom. Namiesto dôslednej sebareflexie, podľahla sebaľútosti. Nepripúšťala si výčitky na svoje správanie v dlhoročnom manželskom zväzku. Jej reakcia neprestávala byť útočná. Naopak zmenila sa na dokonalú sépiu. Pri najmenšom dotyku jej života, zareagovala impulzívne, vypustiac na svoju obranu, ťažký čierny mrak výčitiek. Podľa nej - pochybili všetci, len ona stále vychádzala s čistým svedomím. Vo svojom mŕtvom manželskom vzťahu neustále prehliadala dôležité fakty. Zabudla na kruté a nezmyselné poznámky na adresu partnerových rodičov a súrodencov. Ani teraz neľutovala hlúpe ironické vety, ktorými komentovala poslednú spoločnú, nakoniec už neuskutočnenú dovolenku.

Priepasť medzi manželským párom citeľne narastala. Žena sa cítila ako obeť. Čerstvo zaľúbený muž bol čiastočne na pochybách, či sa predsa len nezachoval ku svojej partnerke sebecky. Po dlhých rokoch ponižovania, nabral odvahu a slobodne unikal z nevyrovnaného vzťahu. Nebol finančne zabezpečený, nemal životnú istotu. Aj napriek všetkým skutočnostiam bol bohatý: vlastnou slobodou.