vrabciak

Je pondelkové ráno. Jej kroky smerujú do práce. Vysoké opätky bozkávajú chladný, mokrý chodník. Pohľadom na hodinky, zrýchľuje nasadené tempo. Chodí stále rovnakou trasou. Má celkom rada stereotyp. Stretáva tých istých ľudí. Jej nemenný ranný rituál. Pri malom obchodíku pravidelne vídavala starenku. Trochu zhrbená, pomalou knísavou chôdzou si chodieva na pravidelné ranné nákupy. Do nákupného košíka trasľavými rukami vkladá mliečko a chlebík. Čas stretnutia cca. 7.20. Milo sa na seba usmejú a pokračujú v ceste ďalej.

Pripomína jej vždy mamičku, ktorá je od nej stovky kilometrov vzdialená. Odišla od nej už pred 30-timi rokmi. Pri každom ich stretnutí ňou vždy zalomcuje svedomie. Mamka nechcela ísť s ňou do veľkého mesta. Chcela zostať doma... Nemôže sa zbaviť akéhosi tušenia, že teraz nie je šťastná.

Dnes sa takisto blíži k obchodu. Starenky však nikde niet. Nestretla ju. Hádam už je dávno doma. Starí ľudia už nezvyknú vyspávať tak dlho. Obzrela sa ešte raz späť. Dnes ju nevidela. Hneď nastúpila do trolejbusu. Nechávala sa ním unášať až do práce. Iba kúsok cesty musela absolvovať pešo. Trvalo jej to necelých päť minút. Myšlienky na minulosť postupne zatláčala do úzadia. Čakalo ju mnoho tradičných pracovných činností. Myseľ jej zaplnili povinnosti.

Po práci vykročila ráznym krokom. Nasmerovala sa klasicky na malý bežný nákup. Veľmi rada chodievala rada pešo. Vychutnávala si živú atmosféru mesta. Húf náhliacich sa ľudí v nej vyvolával večne aktuálnu otázku: „Kam sa všetci tak ponáhľajú?“ Po nákupnom maratóne už kráčala pomaly. Ozývalo sa pravidelné klopkanie jej podpätkov. Vychutnávala si nádherné jesenné počasie. Slnečné lúče ju občas pošteklili na tvári. Pomaly sa nalaďovala na domácu nôtu. Niečo upratať, navariť, prechádzka so psíkom – skrátka povinnosti...

Pomaly zabočila k spomínanému obchodíku. Svedomie sa ozýva znovu. Jeho tykadlá jej neustále nedajú pokoj. Mamku chodieva pravidelne navštevovať. Návštevy sú však čoraz redšie a redšie Je to predsa len veľká vzdialenosť. Tvári sa pri nich vždy spokojne. Sťažuje sa len na zhoršujúce zdravie. To už zrejme nikto neovplyvní. Pomaly sa poberá hore domovými schodmi, odhodlaná maminke aspoň zatelefonovať. Takto skúša zatlačiť svedomie aspoň na chvíľku do kúta.