vrabciak

Belostný sneh žiaril do diaľky. Veľké chumáče vločiek razom skrášlili ovzdušie. Ich nepravidelný tanec lahodil očiam. Skoré ranné ticho narúšali len zvuky začínajúcich autobusových liniek. Na snehom zasypaných cestách sa objavilo aj zopár skorých ranných vodičov. Svoje štvornohé tátoše sústredene zameriavali na cestu do práce.

Postával vždy na svojom obvyklom mieste. V skrehnutých rukách držal nové číslo časopisu bezdomovcov Nota Bene. Starú ušianku mal narazenú hlboko do čela. Spod čiapky mu doďaleka svietil mrazom vyštípaný červený nos. Muž mimovoľne podupkával svojimi ťažkými bagandžami po čerstvom snehu. Občas si sŕkal horúci nápoj, ktorý si v nepravidelných intervaloch ulieval zo starej termosky. Čajom si očividne zahrieval svoje chladom skľavené prsty.

Oproti nemu sa pomalým krokom približoval urastený mladík. Jeho chôdza bola veľmi opatrná a neistá. Bielou palicou sústredene monitoroval najbližšie okolie. Až po dôkladnej kontrole muž nesmelo kráčal vpred . Bezdomovec spozornel, rýchlym krokom pristúpil ku slepcovi a ochotne mu ponúkol svoje rameno. Mladík jeho pomoc ochotne prijal. Čudný pár o chvíľu prechádzal cez ulicu. Ich siluety sa strácali v bohatom virvare rozšantených páperových vločiek. Zanechali len krátky pocit nádherného súznenia dvoch ľudských duší.