vrabciak

Dni sa potácali medzi nudou a drobnými povinnosťami. Pavol trochu lenošil na dedine u starkých. Škola mu začína až v októbri, a tak si vychutnával posledné chvíle bez povinností. Sedel na lavičke pod oknom. Slastne vdychoval čistý vidiecky vzduch. Na nebi nebolo najmenšieho obláčika.

Hrboľatou cestou pomalým krokom kráčal rokmi zhrbený starec. Pavol vedel čo sa patrí. Slušne pozdravil: „Pán Boh, daj šťastia!“

„Aj tebe, synku“, odpovedal starček.

„Kamže ste sa vybrali, ujček?“

„Nuž do lesa pozrieť, či reku dáke hríby nerastú, nech moju starkú poteším. Mohla by na trhu ľuďom ponúknuť“.

„A či smiem ísť s Vami?“

„Pravdaže, synku, ja budem len rád, že nemusím sám lesom blúdiť. Starý som už. V takomto veku si už človek nie je istý svojim životom.“

Pavol sa pozrel skúmavým okom na starca pred sebou. Z rokmi naskladaných vrások mu na tvári svietili oči. Boli to veľmi smutné oči. Spoločne vošli do blízkeho lesa. Vstúpili do zeleného tunela, lemovaného stromami. Kráčali mĺkvo. Suché vetvičky sem-tam zapraskali pod ich nohami. Zrazu starček vykríkol:

„Ej bisťu, aký veľký dubáčisko! Bude mať aj pol kila! To sa moja starká poteší. Bude sa už mať s čím na trhovisku pochváliť“.

Zrazu sa starec pozrel na Pavla a opýtal sa ho:

„Alebo ho dám Tebe, ak chceš?“

Nik mu však neodpovedal. V zbere hríbov pokračovali aj ďalej. Neskôr našli len zopár kuriatok. Na svojich potulkách naďabili na jeden starý strom. Znova sa ozval starec. Uprel svoje smutné oči na Pavla a riekol:

„Starý je ako ja. Raz prídu drevorubači a označia ho. Ten čas sa už skoro naplní“.

Pavol ukradomky pozrel raz na strom, raz na starčeka. Až teraz vnímal nostalgiu v jeho hlase. Spolu nazbierali za plný košík hríbov. Konča lesa sa rozlúčili. Starček sa pomalým krokom poberal dolu do dediny, aby bohatým zberom potešil svoju starkú. Naposledy uprel svoje smutné oči na Pavla a odišiel.

O týždeň sa prázdniny končili a študent sa rozlúčil so svojimi starkými. Putoval naspäť do hlavného mesta. Už teraz sa tešil na budúce leto.

O rok však zostal zaskočený. Na trhu zbadal starcovu starkú. Znova predávala hríby, no bola odetá celá do čierneho. Hneď pochopil. Starca so smutnými očami už v dedinke nestretne...