vrabciak

Energická žena, štyridsiatnička sa rozhodla pre prácu v blízkom Rakúsku. Zdravotná sestra dala hodinovú výpoveď. Pustila sa svojhlavo do hľadania sprostredkovacích agentúr. Prešla ich mnoho, no nevedela sa pre žiadnu z nich rozhodnúť. Na odporúčanie viacerých známych sa jedného dňa predsa len odhodlala k činu. Rázne vyťukala kontaktné číslo a dohodla si vstupný pohovor. Jej hlavným bonusom bolo zdravotnícke vzdelanie. Kvalifikované sily sú za hranicami našej vlasti veľmi vyhľadávané. Po stretnutí s vedúcou danej agentúry začala pomaly vybavovať všetky potrebné náležitosti.

Najdôležitejší zo všetkého bol vstupný ročný poplatok za sprostredkovateľské služby. S ťažkým srdcom obetovala nemalý peniaz a, plná zmiešaných dojmov, čakala na telefón. Ozval sa po až mesiaci. Žena už pomaly začala pochybovať o svojom rozhodnutí. Mala dve dospievajúce deti: chlapca, dievča a samozrejme manžela. Našťastie ten vždy bravúrne zvládal domáce povinnosti. Vedel bez problémov navariť aj upratať. Mohla sa na neho vždy 100% spoľahnúť.

Prvý raz veru odchádzala od svojej rodiny, aj napriek svojej razantnosti, s veľmi malou dušičkou. Po príchode k odporúčanej klientke sa pomaly upokojila. Stará pani bola veľmi milá. Žila úplne osamelá neďaleko Viedne. Náplňou ošetrovateľky bolo: podávanie liekov, pomoc pri osobnej hygiene, občasné prechádzky a 2xtýždenne väčší nákup potravín. Zverenú prácu zvládala bez akýchkoľvek problémov. Len prechádzky, s už pomaly bezvládnou starenkou, jej padli najťažšie. Stará žena mala nádor na mozgu, a tak jej chôdza už bola veľmi neistá. Po určitom čase si na seba navykli. Jedného dňa sa starkej pohoršilo. Museli ju hospitalizovať. Žene neostávalo nič iné, len na ňu čakať. Odcestovala domov. Čakala celé tri mesiace. Keďže nemala iný príjem z pracovnej činnosti, začala prežívať traumu. Náhle nevedela, čo urobiť? Požiadať o pridelenie do inej rodiny, alebo počkať ma svoju starkú?

Požiadala predsa len o novú pacientku. Tento raz to bol ležiaci pacient aj s manželkou. Hneď sa tam vyskytli komunikačné problémy. Chodila do zahraničia úplne znechutená. Len vidina dobrej pláce ju držala nad hladinou. Po dvoch mesiacoch sama požiadala znovu o výmenu.

Najhoršie na všetkom bolo - strašné zanedbávanie vlastnej domácnosti. Odchodom silnej autority z domu, rodinka popustila v upratovaní i varení. Deti sa vyhovárali na otca, otec na deti. Po dvoch rokoch jej vzniknutá situácia začínala prerastať cez hlavu. Znovu sa pevne rozhodla. Po príchode domov zvolá rodinku a spolu zvážia daný problém. Sama bola už viac-menej rozhodnutá, zanechať to úplne.

Čo si myslíte, Vy? Stojí za veľké peniaze absolútny rozvrat v rodine? Môj názor je jasný. Určite nie.