vrabciak

Našli ju po dvoch dňoch. Nikomu nechýbala. Ležala na zemi v neprirodzenej polohe, čudne stočená pod oknom - mŕtva na holých parketách. Pod jej plavou hrivou bohatých vlasov sa zračila neveľká kaluž už zaschnutej rubínovo-červenej krvi. Zrejme neudržala rovnováhu a padla blízko radiátora. Rozbila si hlavu. Oficiálna príčina smrti znela: „Otrava alkoholom!“

Začala mu holdovať už dávnejšie. Atraktívna, dlhonohá blondína žila na vysokej úrovni. Manžel – podnikateľ ju zrejme až príliš rozmaznával. Bola to jeho prvá veľká láska. Po ôsmich rokoch manželstva sa rozhodol pre rozvod. Dôvod: „Alkohol!“. Raritou bolo, že mu prepadla ona. Začalo to úplne nenápadne. Sem tam nejaké posedenie s priateľmi – k tomu cigaretka a samozrejme pohárik. Postupne to naberalo veľmi rýchly spád. Alkoholové obruče ju začali zvierať čoraz viac a viac. Jej prvé dievčatko tak zostalo v opatere otca.

Svetlým okamihom jej života bolo stretnutie s jej druhým - manželom. Človek slušný, veľmi inteligentný jej časté inklinovanie k alkoholu o niečo zabrzdil. Toto obdobie prežívali obidvaja nesmierne romanticky. Narodilo sa im druhé dieťa. Rok bola na materskej dovolenke a známy problém sa objavil znova. Oporným bodom sa pre ňu stávala jej matka a rodičia vôbec. Svoje materské povinnosti takmer celé nenápadne presunula na nich. Nezvratné fakty jej opilstva sa snažili pred zaťom čoraz častejšie zatajovať. Išlo to pokiaľ chodieval na služobné cesty. Neskôr už svoju, alkoholom zruinovanú, ženu videl sám. Snažil sa jej pomôcť. Jeho úsilie bolo však márne.

Paradox bol že bola vysokoškolsky vzdelaná – odbor: psychológia. Finančne jej pomohol založiť súkromnú prax. Všetci očakávali, že sa pozviecha a začne konečne normálne žiť a pracovať. Podávali jej pomocnú ruku, kde sa len dalo. Na chvíľu sa vzchopila. Trvalo to ale veľmi krátko. Prácu začala zneužívať ako kamufláž. Znova si začala tykať so svojimi obľúbenými pohárikmi.

V poslednom čase prichádzala domov úplne doriadená. Krivo namaľovaná kontúra okolo jej, niekedy plných, zmyselných pier, prezrádzala jej skutočný stav. V poslednej dobe bola dobrou herečkou, ale takúto rolu už nezvládala. Tak sa pomaly vytrácala jej niekdajšia atraktivita. Bol na ňu čoraz smutnejší pohľad. Druhý manžel rezignoval tiež. Odišiel od nej. Nepomáhali jej sľuby, že s tým prestane. O malú sa súdili – rozsudok zostával stále otvorený.

Zomrela úbohou smrťou. Psychologička, ktorá nevedela pomôcť sebe samej...

Pri hrobe stáli osamelo. Jej starostliví rodičia si až teraz spytovali svedomie. Rokmi zhrbená matka neustále utierala slzy do úplne premočenej papierovej vreckovky. Spolu s bielovlasým manželom pomalým krokom odchádzali. Zanechávali za sebou otvorené železné brány cintorína. Začali ich trápiť ostré výčitky. Možno jej ešte mohli pomôcť. Teraz je však už neskoro...