vrabciak

Vôňa levandule pohlcuje celú izbu. Slnečné lúče bojazlivo pošteklia rám nádherného obrazu. Jej vysnívaná slnečnica na ňu hľadí, pohládza jej boľavé vnútro. Dar k životnému jubileu. Pri nej zvykne relaxovať, snívať. Jej duša túži po jemnej melódii, príjemnom dotyku a nehe.

Život sa k nej správal dosť kruto. Neoplácal jej lásku, dobrotu ani súcit. Naopak ukázal jej len svoju horšiu stránku. Stretli ju samé nepríjemnosti: smrť otca, choroba matky, mužova nevera, sestrina zrada. Vždy stála na vlastných nohách a bola sama sebe oporou, ale teraz už aj ona potrebuje nejakú tú barličku.

Namaľovaný kvet sa stane symbolom jej budúcnosti. Chýba jej zázemie; ostala sama, nepochopená. Jej horúce slané slzy noc čo noc padajú na vankúš. Je zatrpknutá, úplne zatvrdla. Stáva sa stále krehkejšou, zraniteľnejšou. Nemá sa komu vyžalovať, vyliať dušu, uľaviť si.

Napriek svojej útlosti je veľkou bojovníčkou a len tak ľahko sa nevzdá. Svoj osud zlapá konečne do svojich rúk ako pestrofarebného motýľa do siete. Hádam ešte nie je neskoro. Znova sa postaví problémom tvárou v tvár. Nekompromisne zabojuje a získa si raz svoj vysnívaný svet. Svet pokoja, ticha, radosti, lásky, porozumenia. Nastaví svoju tvár k slnku, vykročí rázne vpred...