vrabciak

Auto sa pomalým tempom približovalo k rodnému kraju. Dažďové kvapky monotónne bozkávali jeho predné sklo. Jemná melódia vykúzlila zvláštnu búrku pocitov. Tri ženy hladnými očami pozorovali krajinu. Vírilo v nich rozmanité množstvo myšlienok. Ich zmätky v hlave vyrušovala len clivá hudba, zapĺňajúca celučký priestor pohodlného auta. Cestovali už pomaly tri hodiny. Lenivo sa premiestňovali z jedného konca republiky na druhý. V ich vnútri ešte rezonovali zážitky z krátkych chvíľ, strávených v náručí svojich rodín. Oprášili na moment svoje predošlé zvyky. Na krátky čas, ako puzzle, zapadli do fungujúcej skladačky. Nechali sa znova rozmaznávať svojimi zostarnutými rodičmi. Rozkošnícky si vychutnávali ich láskavé slová a horúce bozky. Chvíle prežité v objatí malého, pokojného mestečka im priniesli veľkú porciu pokoja a rozvahy. Malé pozastavenie, obzretie späť do bezstarostnej minulosti, im pohladilo srdce aj dušu. To všetko im poskytol ich starý, sladký domov.

Ťažké boli chvíle lúčenia, pri ktorom im v hrdlách narastala obrovská hrča. Takú obrovskú si pamätali len hádam z ranného detstva. Priezračné slzy nepozorovane poutierali do papierovej vreckovky, vyhovárajúc sa na ostrý, silnejúci vietor.

Monotónne hučanie diaľnice ich celou cestou zvádzalo na spánok. Okolo nich sa plazilo šero vytvárané hučaním motora a šúchaním kolies o mokrý asfalt. Viezli sa poloprázdnou diaľnicou. Cestou stihli rozobrať rôzne témy. Neskôr, každá schúlená sama do seba, tíško analyzovala svoj život, prehodnocovala fungujúce i nefungujúce vzťahy. Možno sa zamýšľali nad rozmanitosťou života, ktorý sa nedá vtesnať do jediného slova. Všetky tri o ňom veľmi dobre vedeli, že je to jeden prudko sa rozvíjajúci, dynamický proces. Každá z nich už mala za sebou zopár faciek, ktoré im uštedril. Napriek tomu sa nemienili vzdať. Boli pripravené na svoju ďalšiu životnú etapu...