vrabciak

Kolegyňa dnes ráno neráčila prísť do zamestnania. Stáva sa jej to poslednú dobu dosť často. Znovu odkázala, že bude u lekára. Opätovne som ju bola nútená zastúpiť. Mimochodom som vždy ochotná, každému poradím, pomôžem, teda ak môžem. Toto ale už začína zaváňať doslova zneužívaním.

Rozhodla som sa k tomu zaujať kritický postoj. Ak sa dotyčná dáma dostaví do práce, trošku jej musím prehovoriť do duše. Najprv to skúsim, samozrejme po dobrom. Už vopred tuším, že to s ňou nebudem mať vôbec také jednoduché. Spomínaná osôbka totiž nie je pol dňa v práci, zato ak sa objaví, všetci máme pocit, že len ona jediná pracuje. Nahodí okolo seba také pracovné dusno, že sa jej každý radšej vyhýba oblúkom. Jedným slovom absolútne nepatrí medzi obľúbené persony.

Pripravovala som sa na ňu celé dopoludnie. Citlivo som zvažovala slová, ktoré jej prednesiem. Z pripravovaného dohovoru však veľmi rýchlo vzišlo. Dorútila sa do kancelárie ako hurikán. Najprv si s veľkým krikom zanadávala na naše nepodarené zdravotníctvo. Ani som nestihla zareagovať a moja milá kolegynka už pre zmenu komentovala svoju nízku mzdu. Potom ako prišla, tak aj odišla. Vyparila sa ako duch.

Pochopila som. Tu už nepomôžu slová. A jediné, čo ma naozaj dokáže rozčúliť, je ľudská hlúposť. Proti nej sa mi ani neoplatí bojovať... Myslím, že sa nakoniec vytrestá sama.

Čo poviete?