vrabciak

Dievčatko sa narodilo ako druhé v poradí. Žilo vždy v tieni svojej staršej, krajšej a úspešnejšej sestričky. Tá bola vysoká, urastená slečna s veľkými modrozelenými očami a dlhými plavými vlasmi. Tajne ju pozorovala a snažila sa jej podobať. Nenápadne žiarlila. Sama bola nízka a nakrátko ostrihaná. Pôsobila skôr chlapčensky než žensky. Svoj komplex prenášala akosi prirodzene celým svojím životom. Zanechal svoju hlbokú pečať aj v jej nasledujúcej existencii.

Vyhýbala sa úspešným mužom. Naopak ako neviditeľný magnet ju priťahovali osoby nezrelé, nezodpovedné. Vo svojich dvadsiatich rokoch vyriekla svoje „Áno“, mužovi o šesť rokov staršiemu. Naivné dievča dúfalo, že bude k ich spoločnému životu pristupovať zodpovedne. Opak bol pravdou. Muž nebral ohľady na svoju drobnú, útlu žienku. Na jej plecia nakladal čoraz viac povinností. Nazýval ju svojím „škaredým kačiatkom“. Dlho sa nevedela vyrovnať s takýmto prirovnaním. Ale po čase zvládla aj to.

Zmazala ju odmena v podobe jej milovaného syna. Z ich manželstva sa po dvoch rokoch narodil citlivý chlapček. Vyrástol v skromného muža, ktorý bol plný snov a silných emócií. Vzťah muža a ženy vydržal celých jedenásť rokov. Nasledoval rozvod a rozluka. Až po čase sa žene bývalý partner zdôveril a po dlhých rokoch vysvetlil svoju prezývku: „Bolo raz jedno škaredé kačiatko. Postupom času však vyrástlo v krásnu, bielu labuť“. Tak vyznal dodatočne svoj obdiv žene, ktorú navždy stratil.