vrabciak

S rukami vo vreckách a vetrom vo vlasoch som sa vybrala do lona rozkvitajúcej prírody. Lahodný vtáčí štebot dotváral výnimočnú atmosféru. Len ja a moje korčule. Mierny vánok mi jemne hladil tvár. Slnko sa pomalým tempom plazilo po oblohe, v snahe rozdávať teplé bozky. Oddala som sa bezstarostnému snívaniu.

Okolitý zelený koberec lahodil očiam. Rytmické pohyby ma posúvali neustále dopredu. S rukami založenými voľne za chrbtom som úspešne zdolávala terén. Tak akosi by mal vyzerať aj môj osobný život. Jasne som si to uvedomovala. Započúvala som sa do krehkého šepotu mojej duše. Náhle som pochopila, že zdroj šťastia sa ukrýva len a len vo mne. Tu sa nedá na nikoho spoliehať. Je to úloha len pre mňa. Dostatok času pre seba samú dokáže urobiť zázraky. Vhodnou meditáciou a zmysluplnou činnosťou je možné vypĺňať každý okamih života.

Rozhodla som sa nájsť vlastný spôsob hľadania ako sa znova ponoriť do svojho duševného pokoja. Mám more času. Nič ma neobmedzuje, nič nesúri. V symbióze s prírodou postupne nadobudnem stratenú istotu. Pootvorím dvere novým nádejam a túžbam. Do svojho života zapojím celé spektrum vlastností. Pokúsim sa zharmonizovať so svojím pravým ja. Prijmem seba samú takú aká som: nerozhodnú, bojazlivú, až priveľmi prispôsobivú. Odložím nepotrebný batoh s emóciami. Zahájim nový proces boja o svoj nový život. Moja znavená, vystresovaná myseľ sa konečne naučí aj odpočívať. Vo svojom vnútri postavím nekonečný oceán skutočného pokoja. Len s ním sa budem plaviť do neznáma...