vrabciak

Na okamih zazrel svoju ženu. Zrýchleným tempom prechádzala cez cestu. Pozoroval ju cez tmavé slnečné okuliare. Svaly na tvári sa mu mimovoľne rozhýbali. Uvedomil si, že ju má stále rád. Bola ústretová, pokojná s miernou zmierlivou povahou. Márne sa to snažil potláčať. Kedysi mal s ňou všetko: lásku, pohodlie aj pocit domova. Považoval to za samozrejmé. Až po jej odchode zo spoločnej domácnosti sa do jeho života zahniezdila nervozita. Dlhoročné neresti sa prehĺbili ešte viac. Úplne prepadol cigaretám, pivu a virtuálnemu svetu. Aj teraz znervóznel a automaticky siahol po cigarete.

Na svojej žene nenachádzal chyby, tak ju začal obviňovať z nevery. Jej pohnútky odísť kvôli zdraviu nedokázal pochopiť. Nedokázal a ani nechcel. Svoje zlyhanie popieral. Pocit viny preniesol na ňu. Veta: „Nemala si odísť z bytu!“ sa stala jeho zbraňou. Žil zo dňa na deň. Nevedel sa na nič sústrediť. Odrazu zistil, že nemá zmysel života. Ešte tu bola jeho matka. Jej ustavičné dohovárania o hľadaní druhej ženy mu až príliš pílili uši. Vždy sa snažil cez to preniesť, no v poslednej dobe to akosi nedokázal. Jediný spôsob ako starú ženu umlčať, bolo zapnutie počítača. To bol jeho svet. Osobný computer bol jeho stálym partnerom. Pri ňom zabúdal na realitu a starosti mizli v hustom oblaku cigaretového dymu. Kvôli nemu už dva razy skrachovalo jeho manželstvo. Paradoxne znova to bol monitor, ktorý mu pomohol spoznať aj ďalšiu lásku...

Romantické stretnutia s Ivetou vybledli. Skĺzavali do stereotypu. Vzťah pomaly zovšednel. Na povrch sa postupne vyplavovali ich skutočné vlastnosti. Muž smutne zistil, že Iveta je popri jeho ohrdnutej žene len úbohý sebaklam. Až po roku odluky si uvedomoval, čo stratil. Často vtínal oči do hustej nočnej tmy. Za zvukov plazivej melódie zvažoval svoje unáhlené činy. Na nápravu však bolo neskoro...