vrabciak

Na súťaž sa chystali už veľmi dlho. Spolu s deduškom si precízne pozháňali všetky potrebné veci. Dokonca odskočili spolu do mesta. To kvôli farbám, aby pomocou nich dodali ich spoločnému dielu pečať najlepšej kvality. Kuli spolu plány - chceli aby to bolo dokonalé. V tichu malej dielničky ešte v predstihu dedove staré ruky šikovne zmajstrovali základný rám. Strapaté chlapča sa múdro prizeralo. Starému mužovi sem-tam niečo zakibicovalo. Potom vždy zaránky pri horúcom čaji riešili dilemu: akého výnimočného draka vymyslieť, aby bol zo všetkých najkrajší. Nápadov mali za plné priehrštie, no ani jeden sa im nezdal dosť dobrý. Osobité riešenia sa rodili každý deň a oni nie a nie sa pre niektorý z nich rozhodnúť. A súťaž sa blížila závratným tempom...

Raz chlapec doletel zo školy a hodiac školskú tašku do kúta, chcel porozprávať starému otcovi čerstvé zážitky zo školy. Vrazil do izby. Dedko sedel v hojdacom kresle. Vo svojich zvráskavených rukách držal starú knihu, bohato ilustrovanú. Bola ešte z čias jeho mladosti. Kniha sa mu ticho, nenápadne zošmykla. Skoro padla k jeho boľavým nohám. Rokmi znavený starec si totiž na chvíľku zdriemol. Pozorný vnuk ju opatrne zodvihol. V mihu sa v ňom zrodil geniálny nápad. Čuduj sa svete – úplne jednoduchý.

Šarkan bude určite obyčajný - papierový. To už vedel a vytvorí ho jeho deduško sám - podľa svojho vlastného vkusu. On bude len tichým pozorovateľom. Tak získa potrebný punc dávnej minulosti. Opatrne vycúval z izby a veselo vyšiel za kamarátmi na dvor. O necelú hodinku, vnuk znovu vbehol dnu. Starý otec zdvihol oči a už mal na perách otázku:  „Tak čo? Už si niečo vymyslel? Ako bude náš drak vlastne vyzerať?“ Nestihol však ani otvoriť ústa a chlapec vyhŕkol: „Mám to, urobíš to Ty sám! Ja Ťa budem pri práci len pozorovať. Neboj sa, deduško, určito to  zvládneš! Bude najkrajší z celej ulice, uvidíš!“

Chlapec ani len netušil akú radosť spôsobil dedkovej duši. Starký sa hneď s vervou pustil do práce. Ako prvé namaľoval oči. Jedno mal šibalsky zavreté, druhé signalizovalo potmehúdsky úsmev. Citlivo vykreslené ústa sa tešili z momentu, že si ešte dnešné deti, vychované elektronickou dobou, dokážu spomenúť aj na obyčajného papierového draka... Za tri dni boli s prácou úplne hotoví. Ešte malé úpravy na, pestrými papierikmi bohato zdobenom chvoste, a môžu si ho vyjsť spolu vyskúšať. Dohodli sa na najbližšiu sobotu.

Okolo obeda, vyčkali na priaznivý vietor. Nesmelo popúšťali motúzik. O malú chvíľu bol ich drak vysoko. Na školskej súťaži sa stane statným konkurentom aj svojim továrensky vyrobeným bratom. Chlapec ho ticho pozoroval. Usmial sa. Už vedel, že tento šarkan ich triednu súťaž určite vyhrá. Jeho dedko doň vložil všetok svoj cit. Vryl doň pečať krásnej, starej a rokmi znavenej duše...