vrabciak

Mladí zaľúbenci sa nežne držali za ruky. Ukradomky si jeden druhému kradli sladké bozky. Zvykli sa tuho objímať a pritom si dlho hľadieť do očí. Spoločne si začali chystať svoje rodinné hniezdočko. Mali mnoho priateľov, chodievali spolu na romantické prechádzky, do divadla, do kina. Raz sa dokonca vybrali aj na futbal. Hlasno povzbudzovali miestny klub. Po troch rokoch známosti sa konečne zosobášili.

Po roku sa im narodilo nádherné, zdravé dievčatko. Život sa im začal meniť naruby. Prišli povinnosti i nemalé starosti o nového člena rodiny. Ich život však plynul pokojne ďalej. Svoje problémy vždy spolu hravo vyriešili. Keď dievčatko oslavovalo 2 roky, prihlásil sa na svet ďalší človiečik. A znova sa rozkrútil kolotoč s bábätkom. Usedavý detský plač bolo často počuť z ich malého bytu. Obidvaja veľmi milovali deti. Paradoxne však začínala byť žena nervóznejšia ako jej muž. Vždy dokázal akosi lepšie zvládnuť obidve dievčatká. Trávil s nimi oveľa viacej času ako ona. Vodil ich do škôlky, chodil s nimi do parku i na nedeľné prechádzky. Jeho žena sa neustále na niečo vyhovárala. Raz ju bolela hlava, inokedy bola unavená...

V deň výročia ich svadby vzniknutú situáciu rozoberali dlho do noci. Priznala sa mu, že má akúsi krízu a prišla s návrhom o adopciu tretieho dieťaťa. Hádam to bude perfektný štart na pokračovanie ďalšieho spoločného života. Tak znova svorne začínali svoju ďalšiu životnú púť. Prešli viacero detských domovov až sa nakoniec rozhodli pre malé rómske dievčatko s nádhernými vrkôčikmi. Smutne na nich hľadelo a jeho očká priam prosili: „Vyberte si mňa!“ Nasledovali vybavovačky a až po niekoľkých mesiacoch ich bolo doma o jedného viac. Dievčatká si spolu veľmi rozumeli. Všetci tvorili jednu krásnu a svornú rodinku. Idyla sa však po necelých dvoch rokoch pomaly začala vytrácať. Za všetko, čo sa doma udialo, vždy žena obviňovala pokorné, tiché dievčatko z domova. Často sedávalo uplakané na schodoch.

Citlivý muž začal svojej žene dohovárať. Vypytoval sa na príčiny jej hnevu. Neodpovedala mu iba na neho zlostne zagánila. Prestával rozumieť jej konaniu. Prežívali neskutočnú manželskú krízu. Paradoxne vyústila až na rozvodovom konaní. Žiadosť si podala ona. Manželstvo bolo rozvedené na tretíkrát. Deti boli zverené do opatery matky. Neuveriteľný fakt.

Po zaznení rozsudku si muž zaboril hlavu do dlaní. Jeho mužné ramená sa otriasali skutočným plačom. Aj napriek svedectvám susedov, ktorí potvrdili, že adoptované rómske dievčatko bolo často uplakané, ho nechali žene, spolu s jej dvoma vlastnými dcérami. Jeho svet vždy plný lásky sa zrazu úplne zrútil. V hlave mu zneli kruté slová z úst sudkyne: „Zakazuje sa styk detí s otcom!“ Vraj kvôli jeho zlému vplyvu na ich vývoj. Takmer onemel v tichom úžase. Strnulo hľadel do zeme a burcoval v sebe silu, potrebnú na prežitie svojho strašného životného pádu...