vrabciak

Pred ich prvým stretnutím zažívala nesmierny zmätok. Čo ak sklame jeho predstavy? Túžila zažiť zvláštnu magickú silu neznámeho vzrušenia. Verila, že sa spoznajú hneď. Už dlho sa tešila na túto chvíľu. Spájalo ich množstvo rovnakých problémov. Obaja riešili zložitú životnú situáciu. Potrebovali bohatú nádielku milého slova, citu, porozumenia a hlavne odvahy.

V ten deň bola čudne nepokojná. Nerozhodne postávala pred skriňou. Nevedela čo na seba. Ešte že nemá problém s vlasmi. To by ju už vážne úplne položilo na lopatky. Strapatý krátky strih nosila roky rokúce. Bez neho by to nebola ani ona. V práci ju kvôli tomu volajú vrabčiačik. Tak vznikol aj jej nick. Nakoniec sa rozhodla pre oblečenie, v ktorom sa cítila dobre. Žiadna mimoriadna garderóba sa pri príležitosti zoznámenia nekonala. Je všednou, tuctovou ženou, tak bude aj vyzerať. Je to jej svojsky štýl - byť nenápadná a ticho zapadnúť do okolitého prostredia. Bolo jej takmer jasné, že musí mať na sebe niečo čierne. Čierna farba dodáva žene istú dávku noblesy a zároveň ju zahaľuje určitým tajomstvom.

Zrazu ho zbadala. Stál na chodníku a mimovoľne poklopkával ľavou topánkou. Bol roztomilo neistý. Do jeho bytosti sa vtesnali rovnako nervozita i očakávanie. Dve silné rivalky zápasili v jeho štíhlom tele. Nenápadne sa pousmiala. Zaregistroval nemý pohyb jej pier a trochu nesmelo k nej vykročil. Ich zraky sa navzájom prelínali. Nepotrebovali žiadne slová. Vrelo si podali ruky. Bez slov začal zohrieval jej zmrznuté prsty. Neskôr sa k nej dôverne nahol. Vzájomne si vymenili rýchly, jemný, priateľský bozk. O chvíľočku už spolu sedeli pri šálke voňavého, jahodového čaju.