vrabciak

Už dlho bol jeho spánok  prerývaný, nepokojný. Pootvoril oči a  začal ju hľadať. Po vankúši nemotorne habkal svojou ťažkou rukou. Potešil sa. Dnes bola skutočná. Ležala na vedľajšej posteli a jej pravidelný dych jemne pretínal mĺkve nočné ticho. Pozorne sa započúval do čudnej melódie. Akosi automaticky vyhľadal jej rameno. Konečne sa jej znova dotýkal. Bol v siedmom nebi.  Jej prítomnosť si donekonečna vychutnával. Tíško ju  pozoroval. Nad ránom opatrne zišiel z postele.

O malú chvíľu vôňa kávy a čerstvých koláčikov spečatili ich dokonalú rannú idylu. Po dlhom čase opäť zažíval ozajstné teplo domova. Vnímal ho veľmi intenzívne. V kútiku duše ho ovládol strach, že sa mu znova všetko vyšmykne z rúk. Postupoval preto veľmi opatrne. Šibalsky prižmúril oči. Snažil sa precítiť, pre neho tak vzácne okamihy. V tom momente bol neuveriteľne šťastný. Konečne sa jeho dlhoročná snaha javila ako úspešná...

Po spoločných raňajkách ďalej mĺkvo sledoval, pre neho tak výnimočnú ženu. Bola to pre neho mimoriadna bytosť. Plná nehy, citu a porozumenia. V rukách držala knihu a sústredene čítala. Okuliare sa jej pritom ustavične šmýkali na konček nosa. Trpezlivo si ich posúvala nahor. Vyzerala ako malá nezbedníčka. Teraz bude len a len jeho. Muž ju považoval za dar z nebies. Objavila sa v správny čas. Dvaja ľudia, s hlavami plnými otáznikov len veľmi pomaly nadobúdali svoju stratenú rovnováhu. Svojho životného úsilia sa chceli vzdať súčasne. Ich kroky zastavila vidina nového sklamania. Len náhodné stretnutie im poskytlo šancu, vyrozprávať sa navzájom, zo svojich životných osudov. Schôdzky sa začali opakovať častejšie. Neviditeľné nitky ich spútavali čoraz viac. Dokonale ovládali vzájomné životné peripetie a začali si navzájom pomáhať. S obrovskou dávkou novej energie sa rozhodli napraviť svoje chyby. Snovali svoj život nanovo. Poučení minulosťou, snáď zdarnejšie zdolajú zatiaľ neviditeľné, neustále číhajúce životné nástrahy...