vrabciak

nemusí nič... môže, ale nemusí...vlastne musí iba jedinú vec...na konci života odísť. A to, čo bude medzi tým, je na ňom...na jeho pohľade, jeho prioritách, jeho vôli...nemusí, ale môže ...

Hľadanie cesty životom a seba samého nemusí byť pýchou. Zablúdenie a pád sú toho súčasťou. Tváriť sa že poznáme správnu cestu, nikdy sa nepomýlime a nespadneme, hneď všetko na začiatku, je klamom, možno nevedomosťou, možno tak trochu pýchou. Ani pád, ani zablúdenie nie sú tak zlé, ako sa na prvý pohľad môžu zdať keď sa nám stanú. Je len na nás, čo si z nich zoberieme a kam usmernia naše kroky. Myslím, že ty Ty vrabček, budeš vedieť kadiaľ ísť.

Ďakujem Ti za návštevu aj výstižný komentár. Pekný Dníček želám.

je z Teba hotový filozof. Krásne si to napísal. Písala som o svojej kamarátke, nie o mne. Ďakujem

a zastavil som sa aj tu. Trochu chladivé verše.

dodatočná vďaka za Tvoju návštevu