vrabciak

Bol nesmierne inteligentný. Vysokoškolsky vzdelaný muž - profesor čoraz častejšie začal nazerať na dno pohárika. Ani sám nevedel ako – stal sa z neho notorik. Bez svojej tekutej drogy nevedel žiť. Nedostatok alkoholu sa u neho prejavoval neznesiteľnou náladou. Chytala sa ho priam zúrivosť keď nemal po ruke svoj lahodný mok. Stával sa jeho nevyhnutnosťou, akýmsi hnacím motorom. Dlhé roky vyučoval na vysokej škole. Pred cestou do práce sa vždy výdatne potužil. Až potom opúšťal svoj tichý, malý byt na okraji mesta.

Každé ráno začínal pohárikom, aj napriek už zdvihnutému prstu lekárov. Výsledky jeho pečeňových testov dosiahli takmer kritickú hranicu. Ich dôrazné varovanie nemalo tú správnu odozvu. Vždy len bezstarostne pokrčil ramenami a utrúsil: „Každý človek musí raz na niečo zomrieť.“Rokmi sa jeho dávky nenápadne zväčšovali. Na svoje neduhy míňal pomaly celý svoj zárobok. Prestať s tým už sám nedokázal. Bolo to silnejšie ako on. Márne sa usiloval potláčať myšlienky na zradný alkohol. Miloval ho už viacej ako svoj život.

Po čase nastal zlom. Pri preventívnej prehliadke mu lekári namerali nebezpečne zvýšený tlak. Okamžite nekompromisne nasadili potrebné lieky a striktne zakázali akýkoľvek alkohol. Milý pán profesor vydržal len dva celé týždne. Milovaného alkoholu sa ani len nedotkol. Tlak sa mu krásne upravil, cítil sa podstatne lepšie. No začali sa u neho prejavovať abstinenčné príznaky. Nervozita, podráždenosť, hnev až hystéria začali u neho naberať na obrátkach. Protialkoholickému liečeniu sa húževnato bránil. Správal sa ako zbabelec. Skĺzol naspäť do svojho zabehaného života s nevyhnutným pohárikom v ruke. Vsadil na jednu kartu. Čo sa má stať s jeho životom už ponechal na osud...