vrabciak

Bola bezradná. Cítila sa úboho. Zostala náhle sama. Pod nohami by márne hľadala pevný kúsok zeme. Žena znecitlivela. Bezmocne mávala rukami a usilovala sa prežiť. Okolo seba videla len nekonečné more. Divoko špliechala. Zúrivo sa metala na vodnej hladine. Kým telo bezmocnej ženy sa snažilo udržať nad vodou, myseľ dávno zomrela. Jej smrť nastala v okamihu, keď sa dozvedela pre ňu krutú pravdu.

Zabil ju manžel. Odhalil svoje tajomstvo. Kruté tajomstvo. V jeho živote sa objavila nová žena. Vravel jej dobrá „priateľka“. Existoval teda anjel, ku ktorému sa utiekal pred ňou. Spriaznená duša, ktorá ho hladila vo chvíľach jeho citového nepokoja. Sklamaná žena o tom nevedela, ani nič netušila. Zahľadená do seba, celé dlhé roky prehliadala jeho túžby a potreby. Zlyhala. Aj ako žena aj ako milenka. Teraz sa to dozvedela z manželových úst. S odstupom času to odmietala pochopiť.

Nikdy nepriznávala svoje chyby. Žalúdok sa jej chvel, pociťovala občasné závrate. Doteraz si myslela, že je silná. Zistenie, že to tak nie je, ju zastihlo nepripravenú. Očividne tápala, nevedela nájsť vhodné riešenie. V kútiku duše dúfala, že si manžela predsa len udrží. Zmenila svoje správanie. Snažila sa byť milá a prívetivá. Nefungovalo to.

Neskôr tajne spriadala plány, len aby udusila novú lásku svojho muža. Opantala ju zloba a túžba po pomste. Špinavé, zlé myšlienky striekali na všetky strany. Začala okolie nenávidieť. Prepadla samoľúbosti.

Znova sa tak vydala po nepravej ceste. Čoskoro dôjde k rozuzleniu. Len aby to pre nešťastnú ženu nebolo prineskoro...