vrabciak

Každé ráno postával pred obchodom už pred siedmou. Netrpezlivo čakal až ho otvoria. V ruke držal vždy horiacu cigaretu. To pre neho bývalo akýmsi pravidlom. Dlho nikde nerobil. Mal šťastie, že býval so svojou matkou. Bola to už vetchá starenka s dobrosrdečnými očami. Starala sa o neho. Inak by bol určite skončil niekde na ulici. Nikdy sa neoženil. Tento rok by bol mal 50 rokov, keby...

Neustále sa vyhováral na svoje zdravie. Žiadna práca mu nevyhovovala. Raz mu nepracoval žalúdok, inokedy sa mu ťažko dýchalo. Takto to ťahal roky. Využíval sociálne dávky ako sa len dalo. Namiesto toho, aby opatroval svoju zrobenú mamu, dial sa presný opak. Striebrovlasá pani mu trpezlivo vyvárala. Dokonca mu aj prala a žehlila akoby nemal ruky. Zatiaľ on mlátil prázdnu slamu s ostatnými notorickými pivármi z blízkeho okolia v neďalekom parčíku. Na námietky jej susediek, že ho znova videli popíjať iba plačlivo a trochu nazlostene vravievala: „Čo ho mám zabiť, keď je už raz taký? Veď je to môj syn! Myslíte, že ma to netrápi?“ Tieto tri vety používala takmer celých 50 rokov na jeho obranu. Po nich sa jej oči zarosili tichými takmer neviditeľnými slzami. Bol známou postavičkou na našej ulici.

Bola nedeľa. Obchod otvárali až o ôsmej. Prechádzal sa po ulici a nervózne čosi šomral popod nos. Padlo až päť cigariet, kým si žiadostivo nalial do hladného žalúdka prvé pivo. Kúpil si hneď dve, aby nebodaj nemal málo. Pil.  Priam s rozkošou prehĺtal svoj obľúbený mok. Bez neho by už ani nevedel žiť. Vždy ho slastne vychutnával. Rokmi si už vypestoval závislosť. Pomaly súkal do seba asi šieste pivo. Zrazu zbledol. Náhle sa mu podlomili, aj tak chudučké nohy. Chcel sa niečoho zachytiť, naprázdno zahrabal rukami vo vzduchu. Nenašiel žiaden pevný bod. V priebehu niekoľkých sekúnd sa sklátil na zem. Padol rovno na betón. Našťastie ležal na boku. Duchaprítomná predavačka bleskurýchlo zavolala rýchlu záchrannú službu.

Došli dvaja sanitári a rýchlo ho naložili do auta. Prebral sa až v nemocnici. Lekár ho starostlivo ošetril aj napriek alkoholu, ktorého výpary odporne kazili aj tak ťažký nemocničný vzduch. Odviezli ho na izbu a nechali spať. Ráno sa mal podrobiť ďalším vyšetreniam. K tomu už nedošlo. Pacient skonal nad ránom na celkové zlyhanie pečene. Kvantá vždy nadmieru vypitého piva, mu jeho život predčasne ukončili. Nedožil sa svojej 50-ky. Nič po ňom nezostalo. Len jeho stará, zrobená už k zemi prikrčená matka. Prežila svojho syna – pivára.