vrabciak

Po zlyhaní v osobnom živote pociťovala silné nutkanie nájsť svoju skutočnú identitu, odhaliť pravú tvár. Precízne skúmala všetky svoje pocity. Nanovo v sebe objavila nový zdroj neskutočnej energie. Narábala s ňou opatrne. Dávkovala ju postupne a s rozvahou. Odstupom času konečne pochopila realitu. Životnú oporu hľadala na nesprávnych miestach. Vždy dokázala byť sebestačná, len to v nekonečnej spleti povinností jednoducho prehliadala. Hľadala to, čo už mala. Majetok nikdy nebol hlavnou doménou v jej zaužívanom spôsobe života. Potrebovala iné priority: skutočnú lásku, porozumenie a priateľstvo. Tieto tri atribúty sa snažila do svojho života zakomponovať. Láska vstúpila do života empatickej ženy len raz. Túžba po mužovi snov bola však len márnym a neuskutočniteľným snom.

Srdce muža sa len veľmi pomaly sceľovalo po rozpadnutom vzťahu. Jeho dozvuky zanechali v jeho srdci hlboké, nezmazateľné stopy. Učil sa žiť sám. Určil si nové méty. Snažil sa byť rozvážnejší. Svoj osud prijal s pokorou, ale s večnými otáznikmi v duši. Zostal mĺkvy a uzavretý. Často krát svoje mandľovo-hnedé oči zapieral do modrej oblohy. Večer ich zasa zavesil na hviezdami posiate nebo. Upokojovalo ho to. Znova a znova v mysli prehrával najdôležitejšie etapy zo stroskotaného manželského života. So sklopeným zrakom si priznal svoj podiel viny. Neustály životný kolobeh mu načas zastrela nepreniknuteľná hmla. Nestabilita ich vzťahu tak nahlodala fungovanie rodiny. Nasledovali ustavičné hádky i výčitky. Neskôr rozvod a definitívne odlúčenie.

Dva ľudské osudy, dve životné paralely. Obidvaja začínajú od začiatku. Bolesť dokáže zraniť prirýchlo. Jej dôsledky trvajú často celé dlhé roky...