Tmavá, sivá obloha plná ťažkých oblakov pomaly predpovedá blížiacu sa zimu. Vyschnuté listy vytvárajú nesúrodé kôpky. Tisnú sa k chladnúcej zemi. Utícha vtáčí štebot, slnko len chvíľkovo vystrkuje svoju tvár. Jeho povzbudivé teplé lúče sa postupne strácajú. Pribúdajú hmlisté dni, plné nostalgie... Ráno sa belejú strechy domov. Ľudia začínajú vyťahovať zo skríň teplejšie kabáty. Mestom rozvoniavajú tradičné pečené gaštany. Zaľúbené dvojice ich slastne stískajú v dlaniach. Ohrievajú si nimi svoje skrehnuté prsty. Túlia sa k sebe čoraz bližšie. Holé kýpte stromov tancujú pod taktovkou silnejúceho vetra. Nedočkavo čakajú na svoju prvú bielu prikrývku.
Október teda pomaly končí. Ľudia sa schovávajú pred chladom do svojich teplých domovov. Spoza okien pozorujú prvé nesmelé vločky, padajúce na asfaltové chodníky. Zostávajú po nich len minimálne stopy – takmer neviditeľné, malé, mokré bodky. Až niekedy koncom mesiaca môžeme očakávať hustú snehovú nádielku. Teplú, jemnú perinku, ktorá oblečie celú krajinu do jednoliateho bieleho plášťa. Dodá zemi dostatok vlahy, ochráni korienky rastlín. Symfónia tanečných vločiek rozozvučí v našich srdciach nežnú melódiu. Naplní nás tichými, jemnými tónmi. Neskôr rozšantené snehové vločky pokryjú celučičkú zem. Nastúpi zima a začne nám vládnuť svojou chladnou krutosťou.
Komentáre
Teplými slovami
... rado sa stalo, len sa pekne orientuj...(-:
este nieeeeeee