vrabciak

Eva bola kedysi šťastná a veselá. Svojím podmanivým smiechom dokázala pohltiť celé svoje okolie. Do Bratislavy pricestovala až z ďalekého Popradu. Snívala o kariére, romantickej láske i vlastnej rodine. Bod číslo jedna čiastočne dosiahla. Podarilo sa jej úspešne dokončiť Vysokú školu a pracovať v médiách. Pár rokov žila spokojne. Amorove šípy ju však dlho míňali. Až tesne pred svojou tridsiatkou stretla vysnívaného - osudového muža.

Jej život náhle menil smer. Zo skromnej osôbky sa stávala čoraz náročnejšia žena. Peniaze začali hrať v živote najdôležitejší prím. Strácala svoje priateľky, známych. Upriamila sa len na svojho Mariána. Muž vedel z jej, vždy žiarivých zelených, očí vyčítať všetky nevyslovené želania. Nekonečne ju rozmaznával a Eva si nato veľmi ľahko privykla.

Zaľúbenci boli sústavne spolu. Precestovali takmer celý svet. Nikdy sa spolu nezosobášili. Aj napriek tomu si plnými dúškami užívali život a okolo seba šírili radosť a šťastie. Marián bol športovec telom aj dušou. Obaja boli jedináčikovia. Dosiahli všetko – no podstatné im predsa len chýbalo. Ich byt bol stále tichý. Nikdy sa v ňom veru neozval detský plač. Nezdobilo ho nevinné detské lalotanie a čas tak rýchlo plynul... Eva zostarla a mierne sa zaoblila. Mariánovo zdravie začalo štrajkovať. Naraz sa cítil unavene a slabo. Akoby v jeho tele prestala prúdiť krv.

Zo dňa na deň chradol. Muž náhle zostarol. Zhoršujúcou situáciou bol prinútený navštíviť odborníkov. Ťažká diagnóza ho dokázala zraziť na kolená. Obidvaja zosmutneli. Ich šťastné dni, kedysi naplnené blahom a bezstarostnosťou, sa navždy rozplynuli. Obalila ich zimomravá šedá hmla. Vedno odrážali zradné útoky choroby. Bojovali spolu statočne a so zápalom, no aj tak nezvíťazili.

Marián zanechal svoju milovanú Evku ako štyridsaťšesťročný. Zostala sama, samučičká. Nemala zrazu nikoho blízkeho. Vtedy pochopila: majetok a bohatstvo nestačí.

Potreba blízkeho človeka je predsa len absolútna priorita...